20. kapitola
1 Keď vzbura ustala, Pavol si zavolal učeníkov, povzbudil ich, rozlúčil sa a pobral sa do Macedónska.
3 Tam strávil tri mesiace a potom sa chystal odplaviť do Sýrie. No Židia mu strojili úklady, preto sa rozhodol za návrat cez Macedónsko.
4 Sprevádzali ho Pyrrov syn Berojčan Sopatros, Tesaloničania Aristarchos a Sekundus, Derbejčan Gájus a Timotej, ako aj Ázijčania Tychikus a Trofimos.
6 My sme sa po dňoch Nekvasených chlebov odplavili z Filíp a o päť dní sme prišli za nimi do Troady, kde sme sa zdržali sedem dní.
7 Keď sme sa prvý deň po sobote zišli na lámanie chleba, Pavol sa s nimi rozprával, lebo na druhý deň chcel odcestovať. Reč pretiahol až do polnoci.
9 Istý mládenec menom Eutychus sedel v obloku a pretože Pavol hovoril dlho, tvrdo zaspal a premožený spánkom spadol z tretieho poschodia. Keď ho zodvihli, bol mŕtvy.
10 Ale Pavol zišiel dole, hodil sa naňho, objal ho a povedal: Neznepokojujte sa, veď jeho duša je v ňom.
13 My sme nasadli na loď skôr a zamierili sme smerom k Assu, kde sa k nám mal pripojiť Pavol. Tak nám to prikázal, lebo chcel putovať po súši.
15 Odtiaľ sme sa odplavili a na druhý deň sme sa dostali do blízkosti Chiosa; ďalší deň sme pristáli na Samose a o deň neskôr sme prišli do Milétu.
16 Pavol sa totiž rozhodol obísť Efez, aby sa nezdržal v Ázii, lebo sa ponáhľal, aby bol podľa možnosti na deň Turíc v Jeruzaleme.
18 Keď prišli k nemu, povedal im: Vy viete, že od prvého dňa, ako som prišiel do Ázie, po celý čas som bol medzi vami.
24 Pravda, pokiaľ ide o môj život, neprikladám tomu nijakú cenu. Záleží mi len na tom, aby som dokončil svoj beh a službu, ktorú som prijal od Pána Ježiša: hlásať evanjelium o Božej milosti.
25 Nuž a teraz viem, že nikto z vás, medzi ktorými som chodil a ohlasoval kráľovstvo, už neuvidí moju tvár.
28 Dávajte pozor na seba i na celé stádo, v ktorom vás Duch Svätý ustanovil za biskupov, aby ste pásli Božiu cirkev, ktorú si získal za cenu svojej vlastnej krvi.
30 Aj spomedzi vás samých povstanú muži, ktorí budú hovoriť prevrátene, len aby strhli učeníkov na svoju stranu.
31 Preto bedlite a pamätajte, že tri roky som so slzami dňom i nocou každého z vás neprestajne napomínal.
32 Teraz vás odporúčam Bohu a slovu jeho milosti, ktoré má silu budovať a dať dedičstvo všetkým posväteným.
35 Vo všetkom som vám bol príkladom: že treba pracovať, ujímať sa slabých a pamätať na slová Pána Ježiša. Veď on povedal: Blaženejšie je dávať, ako prijímať.