26. kapitola
1 Agrippa povedal Pavlovi: Dovoľuje sa ti hovoriť na svoju obranu. Tu Pavol vystrel ruku a začal svoju obhajobu:
2 Kráľ Agrippa! Pokladám sa za šťastného, že sa smiem dnes obhajovať pred tebou proti všetkému, z čoho ma Židia obviňujú,
3 a to hlavne preto, že ty poznáš všetky židovské obyčaje a sporné otázky. Prosím ťa teda, vypočuj ma trpezlivo.
4 Všetci Židia vedia, aký bol môj život od mladi, poznajú, aký bol od začiatku v mojom národe i v Jeruzaleme.
5 Poznajú ma od začiatku a ak by chceli, mohli by vydať svedectvo, že som ako farizej žil podľa najprísnejšieho smeru nášho náboženstva.
7 Dvanásť kmeňov nášho národa dúfa, že toto prisľúbenie dosiahne, a všetkých týchto dvanásť kmeňov mu vytrvalo slúži vo dne i v noci. Pre túto nádej, kráľ môj, ma Židia žalujú.
10 To som v Jeruzaleme aj urobil. Keď som dostal od veľkňazov splnomocnenie, osobne som dal veľa svätých pozatvárať do väzenia. A keď ich zabíjali, schvaľoval som to.
11 Vo všetkých synagógach som ich často trestami nútil rúhať sa a v nesmiernej zúrivosti proti nim som ich prenasledoval ešte aj po mestách v cudzine.
13 Kráľ môj, cestou som na pravé poludnie videl svetlo z neba, jasnejšie ako slnko; a to svetlo ožiarilo mňa i všetkých mojich spolucestujúcich.
14 Keď sme všetci padli na zem, počul som hlas, ktorý mi po hebrejsky hovoril: Šavol, Šavol, prečo ma prenasleduješ? Ťažko sa budeš vzpierať proti ostňu.
16 Ale vzchop sa a postav sa na nohy. Totiž preto som sa ti zjavil, aby si sa stal mojím služobníkom a svedkom toho, čo si videl, i toho, čo ti ukážem;
18 aby si im otvoril oči, aby sa odvrátili od tmy k svetlu a od satanovej moci k Bohu, a tak dosiahli odpustenie hriechov a účasť medzi tými, ktorí sú posvätení vierou vo mňa.
20 lež som hlásal najprv tým, čo sú v Damasku, potom v Jeruzaleme aj v celej judskej krajine, i pohanom, aby sa kajali, obrátili k Bohu a konali skutky hodné pokánia.
22 Boh mi však pomáhal, a tak tu dnes stojím ako svedok pred malými i veľkými. Nehovorím nič, než to, čo predpovedali proroci a Mojžiš,
24 Keď sa takto obhajoval, Festus zvolal mocným hlasom: Šalieš, Pavol! Tvoja veľká učenosť ťa ženie do šialenstva.
26 Kráľ sa vyzná v týchto veciach, preto pred ním hovorím tak otvorene, lebo neverím, že by mu niečo z toho bolo neznáme. Veď sa to neodohrávalo kdesi v ústraní.
29 A Pavol na to: Želal by som si od Boha, aby si sa nielen ty, ale aj všetci ostatní, ktorí ma dnes počúvajú, skôr alebo neskôr stali takými, ako som ja, okrem týchto pút.