8. kapitola
2 Povedal: Čo vidíš, Amos? Odpovedal som: Kôš zrelého ovocia. Vtedy mi povedal Hospodin: Prišiel koniec na môj izraelský ľud, už mu viac neodpustím.
3 V onen deň budú znieť chrámové spevy ako kvílenie — znie výrok Pána, Hospodina — na každom mieste bude mnoho mŕtvol, ktoré ticho pohodia.
5 vraviac: Kedy prejde novmesiac, aby sme mohli predávať obilie, a sobota, aby sme otvorili obilnice, zmenšovali mieru a zvyšovali cenu i podvádzali falošnou váhou,
8 Či sa nemusí preto i zem zachvieť a smútiť každý jej obyvateľ, zdvihnúť sa celá ako Níl a zmietať sa i klesnúť ako veľtok Egypta?
9 V ten deň sa stane — znie výrok Pána, Hospodina — že dám zapadnúť slnku na poludnie a zahalím temnotou zem za jasného dňa.
10 Na smútok premením vaše slávnosti a na žalospevy všetky vaše piesne; vrecovinou pokryjem všetky bedrá a každú hlavu plešinou; a urobím to ako smútok za jedináčkom a koniec toho ako trpký deň.
11 Hľa, prichádzajú dni — znie výrok Pána, Hospodina —, keď pošlem na zem hlad. Nie hlad po chlebe ani smäd po vode, ale po počúvaní Hospodinových slov.
12 Putovať budú od mora k moru, od severu k východu sa budú túlať a hľadať slovo Hospodina, ale ho nenájdu.