9. kapitola
1 Videl som Pána stáť pri oltári a riekol: Udri na hlavicu, že sa prahy zatrasú! Zrúť ich všetkým na hlavy a tých, čo zostanú, ja pobijem mečom; ani jeden z nich neunikne, nezachráni sa ani jeden.
2 Keby prenikli do podsvetia, aj odtiaľ ich moja ruka vezme; a keby vystúpili aj na nebesá, aj odtiaľ ich zvrhnem.
3 Keby sa skryli na vrchole Karmela, aj tam ich vyhľadám a poberiem ich. Aj keby sa na dno mora skryli pred mojím zrakom, aj tam prikážem hadovi, aby ich uštipol.
4 Aj keby šli do zajatia pred svojimi nepriateľmi, aj tam prikážem meču, aby ich pobil. Upriem na nich svoj zrak na ich skazu a nie na ich dobro.
5 Pán, Hospodin zástupov, dotýka sa zeme a tá sa rozplýva, a trúchlia všetci jej obyvatelia; zdvihne sa celá zem ako Níl a klesne ako veľtok Egypta.
6 Ten, kto na nebesiach stavia svoje siene a základy svojej klenbe položil na zem, ten, kto privoláva morské vody a vylieva ich na povrch zeme, sa volá Hospodin!
7 Či nie ste pre mňa, vy, Izraeliti, toľko ako Kúšijci? — znie výrok Hospodina. Nevyviedol som Izrael z Egypta, Filištíncov z Kaftóru a Aramejčanov z Kíru?
8 Hľa, oči Pána, Hospodina, sú upreté na hriešne kráľovstvo; vyhladím ho z povrchu zeme. No nezničím úplne dom Jákoba — znie výrok Hospodina —,
9 lebo hľa, vydám rozkaz a zatrasiem domom Izraela medzi všetkými národmi, ako sa trasie riečicou, takže ani kamienok neprepadne na zem.
10 Pod mečom zomrú všetci hriešnici môjho ľudu, ktorí hovoria: Nepriblíži sa, nezasiahne nás pohroma.
11 V ten deň postavím rozpadnutý stan Dávida, zacelím jeho trhliny a postavím jeho ruiny. Vybudujem ho ako za dávnych čias,
12 aby zaujali zvyšok Edómu a všetkých národov, nad ktorými znie moje meno — znie výrok Hospodina, ktorý to vykoná.
13 Hľa, prichádzajú dni — znie výrok Hospodina —, keď oráč dohoní ženca a lisovač hrozna rozsievača; vrchy budú vlhnúť muštom a všetky kopce roztekať sa.
14 Potom zmením údel môjho ľudu, Izraela: vystavajú spustošené mestá a budú v nich bývať, vysadia vinice a budú piť ich víno, narobia si záhrad a budú jesť ich ovocie.