3. kapitola
1 V osemnástom roku vlády judského kráľa Jóšafata sa stal v Samárii kráľom nad Izraelom Jóram, syn Achába. Vládol dvanásť rokov.
2 Robil to, čo sa nepáči Hospodinovi, nie však až tak ako jeho otec a matka. Odstránil totiž Baálov posvätný stĺp, čo zhotovil jeho otec.
3 No naďalej sa pridŕžal hriechov Nebatovho syna Járobeáma, ktorý zviedol Izrael na hriech, a nevzdal sa ich.
4 Moábsky kráľ Méša bol chovateľom oviec. Izraelskému kráľovi odvádzal stotisíc jahniat a vlnu zo stotisíc baranov.
7 Nato odoslal judskému kráľovi Jóšafatovi odkaz: Moábsky kráľ sa proti mne vzbúril. Nešiel by si so mnou do boja proti Moábsku? Ten vyhlásil: Pôjdem. Som ako ty, môj ľud ako tvoj ľud a moje kone sú ako tvoje kone.
9 Tak šiel kráľ izraelský, kráľ judský a kráľ edómsky. Po siedmich dňoch obchvatného pochodu zostalo vojsko i dobytok vzadu bez vody.
10 Vtedy izraelský kráľ zvolal: Beda, Hospodin si privolal troch kráľov, aby ich vydal do moci Moábu!
11 Jóšafat sa však spýtal: Nie je tu nejaký Hospodinov prorok, prostredníctvom ktorého by sme si vyžiadali radu Hospodina? Jeden zo služobníkov izraelského kráľa odvetil: Je tu Šáfatov syn Elizeus, ktorý bol učeníkom Eliáša.
12 Jóšafat povedal: U toho je slovo Hospodina. Tak k nemu kráľ izraelský, Jóšafat, a kráľ edómsky zašli.
13 Elizeus povedal izraelskému kráľovi: Čo ma po tebe? Choď si k prorokom svojho otca a k prorokom svojej matky! Izraelský kráľ však odvetil: To nie! Ale Hospodin si privolal týchto troch kráľov, aby ich vydal do moci Moábčanov.
14 Elizeus nato povedal: Akože žije Hospodin zástupov, ktorému slúžim, keby som nebral ohľad na judského kráľa Jóšafata, vôbec by som si ťa nevšimol ani sa na teba nepozrel.
17 Lebo takto vraví Hospodin: Nezacítite vietor ani neuzriete dážď, a predsa sa toto údolie naplní vodou. Napijete sa vy, vaše stáda i váš dobytok.
19 Dobyjete všetky opevnené a všetky významnejšie mestá, postínate všetky ovocné stromy, upcháte všetky vodné pramene a všetku ornú pôdu znehodnotíte kameňmi.
21 Keď sa všetci Moábčania dozvedeli, že tí králi tiahnu proti nim do boja, povolali bez výnimky všetkých schopných brancov, ako i starších, a zaujali postavenie na hranici.
23 Mysleli si: Je to krv! Tí králi mali medzi sebou nezhody a navzájom sa pobili. Teraz za korisťou, Moáb!
24 Prenikli k izraelskému táboru, ale Izraeliti sa vzchopili a porazili Moábčanov, ktorí sa pred nimi dali na útek. Oni však postupovali a porážali Moábčanov.
25 Mestá zbúrali, všetku ornú pôdu zahádzali potrebnou dávkou kameňa, všetky pramene zasypali a postínali všetky ovocné stromy. Zostal už len Kír Charaset s múrmi. Prakovníci ho však obkľúčili a dobýjali.
26 Keď moábsky kráľ videl, že sa náporu neubráni, pojal so sebou sedemsto mužov, aby sa s vytasenými mečmi presekal popri edómskom kráľovi, ale nedalo sa.