4. kapitola
1 Obrátil som sa a videl som všelijaké útlaky, ktoré sa páchajú pod slnkom: hľa, slzy utláčaných — a tešiteľa pre nich niet. Násilie trpeli z rúk svojich utláčateľov — a nik ich nepotešil.
3 No lepšie ako týmto obom je tomu, kto ešte nie je, kto nevidí zlé skutky, ktoré sa páchajú pod slnkom.
4 Videl som všetku námahu a všetku vydarenú prácu, ako vzbudzuje vzájomnú závisť. Aj to je márnosť a honba za vetrom.
8 Osamelý človek, ktorý nemá nikoho, nemá ani syna, ani brata, no niet konca všetkej jeho námahe, ani jeho oko sa nenasýti bohatstvom — pre koho sa namáham, ukracujem sa o dobro? Aj to je márnosť, je to zlá úloha.
10 Ak padnú, jeden druhého zodvihne. Beda však samotnému, keď padne, a niet druhého, kto by ho zodvihol.
12 Jednotlivca možno premôcť, dvaja sa však už postavia na odpor, ale trojitá šnúra sa tak rýchlo nepretrhne.
15 Videl som všetkých živých, ktorí chodia pod slnkom, spolu s mladíkom — následníkom, ktorý má po ňom nastúpiť.
16 Nebolo konca všetkému ľudu, všetkým tým, čo boli pred nimi. Tí však, čo prídu neskôr, sa z neho nebudú radovať, lebo aj to je márnosť a honba za vetrom.