5. kapitola
1 Neuvážene neotváraj ústa a tvoje srdce nech sa nenáhli vyriecť slovo pred Bohom, lebo Boh je v nebi a ty si na zemi, preto nech je málo tvojich slov.
5 Nedovoľ ústam, aby ti telo zvádzali na hriech, a nehovor pred Božím poslom, že to bol omyl. Prečo sa má Boh rozhnevať pre tvoju reč a zničiť dielo tvojich rúk?
7 Keď v krajine uvidíš utláčanie chudobného, porušovanie práva a spravodlivosti, nečuduj sa, lebo na vysokého dozerá ešte vyšší a nad nimi sú ešte vyšší.
9 Kto miluje striebro, striebra sa nenasýti, a kto miluje hojnosť, nikdy nemá dosť. Aj to je márnosť.
10 Keď sa rozmáha majetok, pribúdajú aj tí, čo z neho jedia. Aký osoh má z toho majiteľ? Iba toľko, že jeho oči naň hľadia.
12 Je aj ďalší neduh, ktorý som videl pod slnkom: bohatstvo, ktoré majiteľovi nahonobili na jeho nešťastie.
14 Ako vyšiel z tela svojej matky, tak sa nahý vráti, pôjde ako prišiel. Neodnesie si nič zo svojej námahy, čo by uniesol v ruke.
17 Hľa, čo som ja videl — dobro, ktoré je pekné: jesť, piť a vidieť dobro v celej svojej námahe, ktorou sa človek namáha pod slnkom počas vymeraných dní života, ktoré mu dal Boh, lebo to je jeho podiel.