Verše Biblie

každý deň verš z Biblie do svojej schránky

Genezis — Prvá Mojžišova kniha


2. kapitola

1 Takto boli dokončené nebesia, zem i všetky ich zástupy.
2 Siedmeho dňa Boh dokončil svoje dielo, ktoré konal, a siedmy deň si Boh odpočinul od všetkého, čo utvoril.
3 Boh požehnal siedmy deň a posvätil ho, lebo v ten deň Boh prestal vykonávať celé svoje stvoriteľské dielo, ktoré utvoril.
4 Takto sa udialo stvorenie neba a zeme. Keď Hospodin, Boh utvoril zem i nebo,
5 ešte nebol na zemi nijaký poľný ker a nerástla nijaká poľná bylina, lebo Hospodin Boh nezoslal na zem dážď a nebolo ani človeka, ktorý by obrábal zem.
6 Spodná voda však vyvierala zo zeme a zavlažovala celý zemský povrch.
7 Vtedy Hospodin Boh stvárnil človeka, prach zo zeme, a vdýchol mu do nozdier dych života. Tak sa stal človek živou bytosťou.
8 Hospodin Boh vysadil záhradu v Edene na východe a postavil do nej človeka, ktorého stvárnil.
9 Hospodin Boh dal vyrásť zo zeme stromom všetkých druhov, na pohľad lákavým a na jedenie chutným. Uprostred raja dal vyrásť stromu života a stromu poznania dobra a zla.
10 Z Edenu vytekala rieka, aby zavlažovala záhradu. Odtiaľ sa rozdeľovala na štyri hlavné toky.
11 Meno prvého je Píšon; ten obteká celú krajinu Chavíla, kde sa vyskytuje zlato.
12 Zlato tej krajiny je rýdze. Tam sa nachádza bdeliová živica a ónyxový kameň.
13 Meno druhej rieky je Gichón. Tá obteká celú krajinu Kúš.
14 Meno tretej rieky je Tigris. Tá tečie na východ od Asýrie. Štvrtou riekou je Eufrat.
15 Hospodin Boh vzal človeka a umiestnil ho v záhrade Eden, aby ju obrábal a strážil.
16 Hospodin Boh prikázal človekovi: Môžeš jesť zo všetkých stromov záhrady,
17 ale nejedz zo stromu poznania dobra a zla, lebo v deň, v ktorom by si z neho jedol, určite zomrieš.
18 Potom Hospodin Boh povedal: Nie je dobré človekovi byť samému. Urobím mu pomoc, ktorá mu bude rovnocenná.
19 Keď Hospodin Boh stvárnil z hliny všetku poľnú zver a všetko nebeské vtáctvo, priviedol ich k človekovi, aby videl, ako ich pomenuje. Ako človek pomenoval každú živú bytosť, tak sa volá.
20 Človek dal mená všetkému dobytku, všetkým nebeským vtákom a všetkým poľným zvieratám, ale rovnocennú pomoc nenašiel.
21 Hospodin Boh dopustil na človeka tvrdý spánok, takže zaspal. Vybral mu jedno z rebier a miesto uzavrel mäsom.
22 Z rebra, ktoré vybral Hospodin Boh človekovi, utvoril ženu a priviedol ju k nemu.
23 Tu človek zvolal: Toto je konečne kosť z mojich kostí a telo z môjho tela! Bude sa volať mužena, lebo bola vzatá z muža!
24 Preto muž opustí svojho otca i matku a prilipne k svojej žene a budú jedno telo.
25 Obaja, človek i jeho žena, boli nahí, no jeden pred druhým sa nehanbili.
Slovenský ekumenický preklad, nešíriť bez povolenia.
Slovak ecumenical translation, do not distribute
© 2008 www.biblickaspolocnost.sk