Verše Biblie

každý deň verš z Biblie do svojej schránky

Genezis — Prvá Mojžišova kniha


8. kapitola

1 Boh si spomenul na Noacha, na všetku divú zver a všetok dobytok, ktorý bol s ním v korábe; Boh zoslal na zem vietor a voda opadávala.
2 Zatvorili sa aj žriedla prahlbiny a nebeské uzávery; zastavil sa aj dážď z neba.
3 Voda, čo pritekala a odtekala, strácala sa zo zeme a po stopäťdesiatich dňoch jej ubúdalo.
4 V siedmom mesiaci na sedemnásty deň tohto mesiaca zastal koráb na pohorí Araratu.
5 Voda ustupovala a opadávala až do desiateho mesiaca. Prvého dňa desiateho mesiaca sa objavili končiare vrchov.
6 Keď uplynulo štyridsať dní, Noach otvoril na korábe okno, ktoré urobil,
7 a vypustil krkavca; ten odlietal a prilietal, kým voda na zemi nevyschla.
8 Vypustil aj holubicu, aby zistil, či vody z povrchu zeme už ubudlo.
9 No keď nenašla miesto, kde by jej noha spočinula, vrátila sa k nemu do korábu. Na celej zemi bola ešte voda. Vystrel ruku, chytil holubicu a vzal ju do korábu.
10 Počkal ešte ďalších sedem dní a znova vypustil z korábu holubicu.
11 Podvečer sa k nemu vrátila a v zobáku priniesla čerstvý olivový lístok. Noach spoznal, že voda zo zeme ustúpila.
12 Čakal ešte ďalších sedem dní a vypustil holubicu, no tá sa k nemu už nevrátila.
13 V šesťstoprvom roku v prvom mesiaci na prvý deň mesiaca voda na zemi vyschla. Noach otvoril strechu korábu, pozrel sa von a videl, že povrch zeme je už suchý.
14 V druhom mesiaci na dvadsiaty siedmy deň mesiaca zem bola suchá.
15 Boh prehovoril k Noachovi:
16 Vyjdi z korábu so svojou ženou, so svojimi synmi a so svojimi nevestami.
17 Vyveď všetky druhy živočíchov, ktoré sú s tebou: vtáctvo, dobytok a všetky plazy, čo sa hmýria na zemi, aby sa pohybovali po zemi, plodili sa a množili sa na zemi.
18 Vyšiel teda Noach, s ním jeho synovia, jeho žena, jeho nevesty,
19 všetky zvieratá, všetky plazy, všetky vtáky, všetko, čo sa hýbe na zemi, podľa svojich rodov, to všetko vyšlo z korábu.
20 Potom Noach postavil oltár Hospodinovi, vzal zo všetkého čistého dobytka i z čistých vtákov a priniesol spaľované obety na oltár.
21 Hospodin pocítil príjemnú vôňu a povedal si: Už nikdy pre človeka neprekľajem zem, lebo zmýšľanie ľudského srdca je od mladosti náklonné na zlé. Preto už nikdy nevyhubím všetky živé bytosti, ako som to urobil.
22 Kým bude trvať zem, sejba ani žatva, chlad ani horúčava, leto ani zima, deň ani noc neprestanú.
Slovenský ekumenický preklad, nešíriť bez povolenia.
Slovak ecumenical translation, do not distribute
© 2008 www.biblickaspolocnost.sk