10. kapitola
1 Izrael je bujný vinič a rodí primerane veľa ovocia. Čím viac ovocia však nesie, tým viac oltárov množí, o čo je jeho krajina lepšia, o to lepšie robí aj posvätné stĺpy.
2 Ich srdce je falošné, no teraz zaplatia za svoju vinu. On zrúca ich oltáre a spustoší ich posvätné stĺpy.
4 Sú vyslovované slová, prisahá sa bez zmyslu, uzatvárajú sa zmluvy, rozsudok vzchádza ako jedovatá burina na brázdach oráčiny.
5 O teľa Bét-Ávenu sa trasú obyvatelia Samárie, smúti za ním jeho ľud aj jeho kňazi; trasú sa pre jeho slávu, lebo odstúpila od neho.
6 Aj ono bude odnesené do Asýrie ako obeta veľkému kráľovi. Stud zožne Efrajim, hanbiť sa bude Izrael za svoje plány.
8 Spustošené budú výšiny Ávenu, hriech Izraela, tŕnie a bodľačie vyrastie na ich oltároch. Vtedy povedia vrchom: Prikryte nás! a kopcom: Padnite na nás!
9 Odo dní Gibey sa tiahne hriech Izraela; tam zastali. Či ich nezastihne v Gibei vojna proti synom bezprávia?
10 Prichádzam, aby som ich potrestal; zhromaždia sa proti nim národy pri treste za ich dvojitú vinu.
11 Efrajim je cvičená jalovica, ktorá rada mláti obilie, a ja som vložil dobré jarmo na jej šiju. Zapriahnem Efrajima, Júda bude orať, Jákob bude brániť.
12 Zasejte si spravodlivosť, žnite ovocie milosrdenstva, preorte si úhor. Je čas hľadať Hospodina, až kým nepríde a nezavlaží vás spravodlivosťou.
13 Zaorávali ste podlosť, neprávosť ste zožínali, jedli ste ovocie lži, lebo si sa spoliehal na svoju jazdu, na množstvo svojich udatných bojovníkov.