11. kapitola
3 Sám som učil chodiť Efrajima, brával som ich na svoje ramená, no nepoznali, že som ich uzdravoval.
4 Povrazmi ľudskosti som ich ťahal, lanami lásky, bol som pre nich ako ten, čo im nadľahčuje jarmo nad čeľuste, skláňal som sa k nemu a dával som mu jesť.
8 Ako by som ťa mohol vydať, Efrajim, teba sa vzdať, Izrael? Ako by som ťa mohol vydať ako Adamu a naložiť s tebou ako s Cebójimom? Moja myseľ sa obracia proti mne a všetky moje pocity ľútosti sa rozpaľujú.
9 Nedám priechod svojmu pálčivému hnevu, nezničím znova Efrajim, lebo ja som Boh, a nie človek, Svätý uprostred teba, neprídem vo vzrušení hnevu.
10 Budú kráčať za Hospodinom, on zareve ako lev. Áno, zareve a nato s triaškou pribehnú synovia od západu.