9. kapitola
1 Neteš sa, Izrael, nejasaj, ľud môj, lebo smilnením si odpadol od Boha. Miloval si dary za smilstvo na každom obilnom humne.
3 Nebudú prebývať v krajine Hospodina, Efrajim sa vráti do Egypta a v Asýrii budú jesť nečistý pokrm.
4 Nebudú odlievať víno pre Hospodina, svojimi obetami si nezískajú jeho priazeň — stanú sa pre nich chlebom smútku a každý, kto ho bude jesť, sa poškvrní. Áno, ich chlieb je len pre nich samých, nedostane sa do domu Hospodina.
6 Aj keď ujdú pred záhubou, zhromaždí ich Egypt, Memfis ich pochová. Ich vzácne striebro zarastie burinou, tŕnie ich vyženie z vlastných stanov.
7 Prišli dni trestu, prišli dni odplaty, zle sa bude zaobchádzať s Izraelom. Prorok je blázon, šialencom je muž ducha, lebo sú početné tvoje hriechy a veľký je tvoj odpor.
8 Je azda Efrajim bdelým strážcom a ľud môjho Boha prorokom? Pasca je nastražená na všetkých jeho cestách, nevraživosť vládne v dome jeho Boha.
10 Ako vinič na púšti našiel som Izrael, ako na skorú figu na figovníku v jej prvom čase hľadel som na jeho otcov. Oni išli do Baál-Peóru, zasvätili sa Hanbe, stali sa ohavnosťou ako ich milenec.
12 Aj keď vychovajú svojich synov, vezmem ich od nich, aby u nich nebolo ľudí. Veru, beda im, keď sa od nich odvrátim.
13 Efrajim — videl som, ako svoje deti urobil korisťou pre lovca, ako Efrajim vyviedol svoje deti na zabitie.
15 Všetko ich zlo sa prejavilo v Gilgále, áno, tam som ich znenávidel. Pre skazenosť ich skutkov ich vyženiem zo svojho domu; viac ich nebudem milovať, všetci ich veľmoži sú tvrdošijní.