16. kapitola
3 Poraď, urob rozhodnutie; premeň na noc svoj tieň na pravé poludnie, skry utečencov a neprezrádzaj vyhnancov!
4 Nech u teba bývajú utečenci z Moábu, buď im útočiskom pred ničiteľom! Veď zmizol násilník, skončilo sa ničenie, zahynul utláčateľ krajiny!
5 V Dávidovom stane bude milosrdenstvom upevnený trón a bude na ňom verne sedieť sudca, ktorý hľadá právo a usiluje sa o spravodlivosť.
6 Počuli sme o pýche veľmi hrdého Moábu, o jeho nadutosti, pýche a prchkosti, jeho vystatovanie je nanič.
7 Preto bude žialiť Moáb, pre Moáb budú žialiť všetci. Za hroznovými koláčmi Kír Charasetu vzlykajú porazení.
8 Vyschli úbočia Chešbónu, vinič Sibmy, vládcovia národov pošliapali jeho ratolesti, ktoré siahali až k Jázeru, blúdili v púšti, jeho výhonky sa rozvetvovali, prekročili more.
9 Preto budem plakať, ako plače Jázer, nad vinicou Sibmy, polievam ťa slzami, Chešbón a Eleále, lebo jasot pri tvojich oberačkách a pri žatve utíchol.
10 Z ovocných sadov zmizla radosť a plesanie, vo viniciach nejasajú ani nevýskajú. Niet nikoho, kto by šliapaním lisoval hrozno, jasot ustal.
12 Aj keď Moáb vynaloží námahu, ukáže sa na výšinách a vojde modliť sa do svojej svätyne, nič mu to nepomôže.