17. kapitola
2 Opustené zostanú mestá Aróeru, slúžiť budú stádam, ktoré tam budú polihovať a nikto ich nevyplaší.
3 Zanikne pevnosť Efrajima a kráľovstvo Damasku. So zvyškom Aramu to bude ako so slávou synov Izraela — znie výrok Hospodina zástupov.
5 Bude ako kosec, ktorý žne steblá a do náručia berie klasy, bude ako ten, čo paberkuje klasy v údolí Refájim.
6 Zostanú z neho iba zvyšky, ako keď ráňajú olivy, dve-tri bobuľky na samom vrcholci, štyri-päť na konároch stromu — znie výrok Hospodina, Boha Izraela.
8 Už neuprie zrak na oltáre, na dielo svojich rúk, nebude hľadieť na to, čo vytvorili jeho prsty, ani na ašéry, ani na kadidlové oltáre.
9 V ten deň budú jeho opevnené mestá pusté ako lesy a vrcholy kopcov, opustené pred príchodom synov Izraela, stanú sa pustatinou.
10 Veď si zabudla na Boha, ktorý ťa zachraňuje, na svoju pevnú Skalu si si nespomenula, preto si len saď rozkošné sady a vysádzaj ich cudzou sadenicou!
11 Aj keď im v deň sadenia dáš vyrásť a ráno semeno vzklíči, zber ti predsa unikne v deň choroby a nevyliečiteľnej bolesti.
12 Beda! Hukot mnohých národov, hučia ako burácajúce moria. Hučanie národov, burácajú ako dravé vody.
13 Národy burácajú ako hukot veľkých vôd, no on ich zahriakne a utečú ďaleko, budú ako plevy hnané vetrom po horách a ako krútňava vo víchrici.