Izaiáš – Stránka 21

1 Výrok o prímorskej pustatine: Ako sa víchrice ženú po Negeve, tak to príde z pustatiny, z obávanej krajiny.

2 Dostal som hrozné videnie: Zradca zrádza, plieniteľ plieni. Povstaň, Élam! Médsko, obliehaj! Urobím koniec všetkému stonu.

3 Preto sa naplnia moje bedrá bôľom, chytia ma bolesti ako rodičku. Som skľúčený, keď o tom počúvam, som vystrašený, keď to vidím.

4 Myseľ mi blúdi, hrôzou sa trasiem, súmrak, po ktorom som túžil, zmenil sa na postrach.

5 Prikrýva sa stôl, prestiera sa obrus, je sa a pije. Povstaňte, kniežatá, pomažte si štít!

6 Takto ku mne prehovoril Pán: Choď, postav hliadku! A čo vidí, nech oznámi!

7 Keď vidí jazdcov, záprahy koní, jazdcov na osloch a jazdcov na ťavách, nech hľadí pozorne, veľmi pozorne.

8 Vtedy ten, čo hliadkoval, zvolal: Pane, na stráži stojím celý deň, na hliadku sa staviam každú noc.

9 Hľa, prichádza muž z jazdy, s ním záprahy koní, oznamuje a hovorí: Padol, padol Babylon a všetky podoby jeho bohov sú roztrepané na zemi.

10 Môj zdrvený a rozptýlený ľud, čo som počul od Hospodina zástupov, Boha Izraela, to vám oznamujem.

11 Výrok proti Dúme: Volá ku mne zo Seíru: Strážnik, koľko ešte zostáva z noci, strážnik, koľko z noci uplynulo?

12 Strážnik hovorí: Prichádza ráno, ale ešte je noc. Ak sa chcete vyzvedieť, vyzvedajte sa, znova sa vráťte.

13 Výrok proti Arábii: Karavány Dedánčanov, v húštine Arábie budete nocovať.

14 Obyvatelia krajiny Téma, prineste vodu v ústrety smädnému, utečencom vychádzajte v ústrety s chlebom,

15 veď ušli pred mečom, pred vytaseným mečom, pred napnutým lukom a pred zápalom boja.

16 Takto mi povedal Pán: Do roka, ako sú roky nádenníka, skončí sa všetka sláva Kédaru.

17 Počet zostávajúcich lukov bojovníkov Kédaru bude nepatrný, lebo Hospodin, Boh Izraela, prehovoril.