51. kapitola
1 Počúvajte ma, vy, čo sa usilujete o spravodlivosť a hľadáte Hospodina. Pozrite na skalu, z ktorej ste vykresaní a na hĺbku studne, z ktorej ste vykopaní.
2 Pozrite na Abraháma, vášho otca, a na Sáru, vašu rodičku. Veď bol sám, keď som ho povolal, požehnal a rozmnožil.
3 Áno, Hospodin sa zľutúva nad Sionom, potešuje všetky jeho zrúcaniny. Jeho púšť zmení na Eden a jeho pustatinu na Hospodinovu záhradu. Jasanie a radosť zavládne na ňom, vzdávanie vďaky a hlas piesne.
4 Pozorne ma počúvaj, môj ľud, národy, dávajte pozor! Veď náuka vychádza odo mňa a svoje právo ustanovím za svetlo národov.
5 Blízko je moja spravodlivosť, vychádza moja spása a moje rameno bude súdiť národy. Na mňa budú čakať ostrovy a dúfať budú v moje rameno.
6 Pozdvihnite oči k nebesiam a pozrite dole na zem, lebo nebesá sa rozplynú ako dym a zem sa rozpadne ako odev. Podobne pomrú jej obyvatelia. Moja spása však bude trvať naveky a moja spravodlivosť nezanikne.
7 Počúvajte ma, vy čo poznáte spravodlivosť, ľud, čo má v srdci moju náuku: Nebojte sa ľudskej potupy, ich hanenie nech vás neubíja,
8 lebo moľ ich zožerie ako odev a ako vlnu ich zožerie červ. Moja spravodlivosť však bude trvať naveky a moja spása z pokolenia na pokolenie.
9 Zobuď sa, zobuď sa a obleč si moc, rameno Hospodina! Zobuď sa ako v dávnych dňoch, ako za starodávnych pokolení! Nie si to ty, čo rozťal Rahaba a prebodol draka?
10 Nie si to ty, čo vysušil more, vody veľkej priepasti, a čo z morskej priehlbiny spravil cestu na prechod vykúpeným?
11 Vyslobodení Hospodinom sa vrátia a s jasotom prídu na Sion. Na ich hlavách bude ustavičná radosť, jasanie a radosť ich bude nasledovať, smútok a vzdychanie prestanú.
12 Ja, ja som ten, čo vás potešuje. Kto si ty, že sa bojíš človeka, ktorý zomrie a ľudského tvora, čo sa pominie ako tráva?
13 Zabudol si na Hospodina, tvojho Tvorcu, ktorý rozostrel nebesá a založil zem. Trasieš sa neustále, celý deň pred hnevom utláčateľa, ktorý sa pripravuje nivočiť. Kde je však zlosť utláčateľa?
16 Svoje slová vložím do tvojich úst a schovám ťa v tieni svojej ruky, aby som upevnil nebesá, založil zem a povedal Sionu: Ty si môj ľud.
17 Prebuď sa, prebuď sa, vstávaj, Jeruzalem, ktorý si z ruky Hospodina pil z kalicha jeho hnevu, pil si a vyprázdnil si omamný pohár.
18 Zo všetkých synov, ktorých splodil, niet toho, kto by ho viedol. Zo všetkých synov, ktorých vychoval, niet toho, čo by ho držal za ruku.
19 Tieto dve veci ťa zastihli. Kto smúti za tebou? Skaza, pustošenie, hlad a meč. Kto ťa môže potešiť?
20 Tvoji synovia bezmocne ležia, na rohu každej ulice ako antilopy v sieti, plní Hospodinovho hnevu a karhania tvojho Boha.
22 Takto hovorí tvoj Pán, Hospodin, tvoj Boh, ktorý bráni svoj ľud: Hľa, beriem z tvojej ruky omamný pohár a kalich svojho hnevu. Už z neho nebudeš piť.