10. kapitola
2 Takto hovorí Hospodin: Nepriúčajte sa ceste národov a nebeských znamení sa neľakajte, lebo ich sa ľakajú národy.
3 Veď modly národov sú márnosťou. Je to iba drevo, sekerou zoťaté v lese, dielo vytvorené rukou umelca.
5 Sú ako strašiak na uhorkovom poli, nehovoria a musia ich nosiť, lebo nechodia. Nebojte sa ich, pretože nemôžu škodiť, no ani dobro nevládzu konať.
7 Kto by sa ťa nebál, Kráľ národov? Áno, teba sa treba báť, lebo nik sa ti nevyrovná spomedzi všetkých mudrcov národov vo všetkých kráľovstvách.
9 tepaným striebrom, dovezeným z Taršíša, a zlatom z Úfazu, dielom rúk remeselníka a zlievača, odetým do červeného a modrého purpuru. Veď to všetko je dielo zručných umelcov.
10 No Hospodin je pravý Boh, on je živý Boh a večný Kráľ. Pred jeho hnevom trasie sa zem, národy nevydržia jeho zlosť.
11 Takto budete o nich hovoriť: Bohovia, ktorí nestvorili nebesá a zem, sa stratia zo zeme i spod nebies.
13 Keď sa ozve jeho hromový hlas, zahučia vody na nebesiach a od končín zeme dvíha oblaky, k dažďu vrhá blesky a zo svojich komôr vypúšťa vietor.
14 Každý človek veľmi ohlúpol, každý zlievač modly vyšiel na posmech, lebo jeho modly sú klam a ducha v nich niet.
16 Údel Jákoba nie je takýto, ním je Stvoriteľ všetkého a Izrael je jeho vlastným kmeňom, Hospodin zástupov je jeho meno.
18 Veď takto hovorí Hospodin: Tentoraz ako z praku vymrštím obyvateľov krajiny, dopustím na nich úzkosť, aby ma našli.
20 Môj stan je spustošený, všetky povrazy sú roztrhané. Synovia ma opustili, niet ich. Niet toho, kto by mi stan znova postavil a rozvinul moje plachty.
21 Pastieri boli hlúpi a Hospodina nehľadali, preto ani nemali úspech a všetky ich stáda sú rozohnané.
22 Čuj, prichádza akási správa, veľké dunenie zo severnej krajiny, aby judské mestá boli premenené na púšť, na brloh šakalov.