30. kapitola
3 Hľa, blíži sa čas — znie výrok Hospodina —, keď zmením údel svojho ľudu, Izraela i Judska, hovorí Hospodin, a navrátim ich do krajiny, ktorú som dal ich otcom a oni ju prevezmú do vlastníctva.
6 Pýtajte sa a pozrite, či môže muž porodiť. Prečo teda vidím, že každý muž má ruky na bedrách ako rodička? Každá tvár sa zmenila, zbledla.
7 Beda, lebo veľký je tento deň, niet mu podobného, čas úzkosti pre Jákoba, ale bude z neho vyslobodený.
8 V ten deň — znie výrok Hospodina zástupov — dolámem jarmo na ich šiji a roztrhám ich povrazy a cudzinci ich nebudú viac zotročovať.
10 Ty sa však neboj, môj služobník Jákob — znie výrok Hospodina —, nestrachuj sa, Izrael, lebo hľa, vyslobodím ťa z diaľky a tvoje potomstvo z krajiny jeho zajatia. Jákob sa vráti a bude žiť v pokoji, bez starostí a nik ho nevystraší.
11 Ja som s tebou — znie výrok Hospodina —, aby som ťa zachránil. Veď skoncujem so všetkými národmi, medzi ktoré som ťa rozptýlil. Iba s tebou neskoncujem, budem ťa karhať podľa práva, no bez trestu ťa nenechám.
14 Všetci, čo ťa milovali, na teba zabudli, nevyhľadávajú ťa, veď udrel som ťa ako nepriateľ, prísnym pokarhaním, pre veľkosť tvojej viny a množstvo tvojich hriechov.
15 Čo kričíš pre svoj úraz? Tvoja bolesť je nevyliečiteľná. Pre veľkosť tvojej viny a množstvo tvojich hriechov som ti to urobil.
16 Preto všetci, čo ťa požierajú, budú zožratí, všetci, čo ťa utláčajú, pôjdu do zajatia, tí, čo ťa plienia, stanú sa korisťou, a všetkých, čo ťa olupujú, vydám za lup.
17 Uzdravím ťa, vyliečim ťa z tvojich rán — znie výrok Hospodina — veď ťa volajú Odohnaná, to je dcéra Sion, ktorú nikto nehľadá.
18 Toto hovorí Hospodin: Určite zmením údel Jákobových stanov, zľutujem sa nad jeho príbytkami. Mesto bude opäť vybudované na svojom návrší a palác bude stáť na pôvodnom mieste.
19 Bude z nich zaznievať chválospev vďaky a hlas tých, čo sa tešia. Rozmnožím ich, neumenšia sa, dám im takú česť, že nebudú pokladaní za bezvýznamných.
20 Jeho synovia budú ako kedysi, jeho pospolitosť sa upevní predo mnou a potrescem všetkých jeho utláčateľov.
21 Bude mať mocnára z vlastných radov, jeho panovník vyjde z jeho stredu. Pripustím ho k sebe a on sa ku mne priblíži. Veď kto nasadí svoj život, aby sa ku mne priblížil? — znie výrok Hospodina.
23 Hľa, víchor Hospodinov, planie hnev, ženie sa povíchrica, ktorá sa krúti nad hlavami svojvoľníkov.