36. kapitola
1 Vo štvrtom roku judského kráľa Jójakima, Joziášovho syna, zaznelo Jeremiášovi od Hospodina toto slovo:
2 Vezmi si knižný zvitok a napíš naň všetky slová, ktoré som ti povedal o Izraeli, o Júdovi a o všetkých národoch odo dňa, keď som ti začal hovoriť, odo dní Joziáša až podnes.
3 Keď sa dom Júdu dopočuje o všetkom nešťastí, ktoré mu chystám urobiť, azda sa každý odvráti od svojej zlej cesty. Potom odpustím ich viny a ich hriech.
4 Jeremiáš teda zavolal Bárucha, Nérijovho syna, a ten podľa Jeremiášovho rozprávania zapísal do knižného zvitku všetky slová, ktoré Hospodin povedal Jeremiášovi.
6 Choď teda ty a prečítaj zo zvitku, čo si napísal podľa môjho rozprávania, Hospodinove slová pred ľudom v Hospodinovom dome aj pred všetkými Júdovcami, ktorí prídu zo svojich miest v pôstnom dni.
7 Azda prenikne ich úpenlivá prosba pred Hospodina a každý sa odvráti od svojej zlej cesty, lebo veľký je hnev a zlosť, ktorou Hospodin pohrozil tomuto ľudu.
8 Nérijov syn Báruch urobil všetko tak, ako mu prikázal prorok Jeremiáš, a v Hospodinovom dome z knihy prečítal Hospodinove slová.
9 V piatom roku judského kráľa Jójakima, Joziášovho syna, v deviatom mesiaci, vyhlásili pôst pred Hospodinom pre všetok ľud v Jeruzaleme a pre všetok ľud, ktorý prišiel zo svojich judských miest do Jeruzalema.
10 Vtedy v Hospodinovom dome, v izbe Gemarju, syna pisára Šáfana, na hornom nádvorí pri vchode do Novej brány Hospodinovho domu Báruch prečítal z knihy Jeremiášove slová všetkému ľudu.
12 Zišiel do kráľovského domu, do pisárovej izby, kde práve zasadali všetky kniežatá: pisár Elíšama, Šemajov syn Delája, Akbórov syn Elnátan, Šáfanov syn Gemarja, Chananjov syn Cidkija a všetky ostatné kniežatá.
14 Vtedy všetky kniežatá poslali k Báruchovi Jehúdiho, syna Netanju, syna Šelemju, syna Kúšiho, s odkazom: Zober do ruky zvitok, z ktorého si čítal ľudu, a poď! Báruch, syn Nérijov, vzal zvitok do ruky a šiel k nim.
16 Keď si vypočuli všetky slová, preľaknutí pozerali jeden na druhého a povedali Báruchovi: Všetky tieto slová musíme oznámiť kráľovi!
19 Nato kniežatá povedali Báruchovi: Choď, schovaj sa aj ty, aj Jeremiáš, aby nikto nevedel, kde ste.
20 Potom prišli ku kráľovi na nádvorie, zvitok však nechali v izbe pisára Elíšamu. So všetkým oboznámili kráľa.
21 Kráľ poslal Jehúdiho, aby priniesol zvitok. Jehúdi ho vzal z izby pisára Elíšamu a čítal ho pred kráľom a pred všetkými kniežatami, ktoré stáli vedľa kráľa.
23 Keď Jehúdi prečítal tri alebo štyri stĺpce, kráľ ich odrezal pisárskym nožom a hádzal do ohňa na ohnisku, kým nezhorel celý zvitok.
24 Kráľ a všetci jeho služobníci, ktorí počúvali všetky tie slová, sa však nezľakli, ani si neroztrhli rúcho.
26 Kráľ prikázal Jerachmeelovi, kráľovmu synovi, Serájovi, Azríelovmu synovi, a Šelemjovi, Abdeelovmu synovi, aby chytili pisára Bárucha a proroka Jeremiáša. No Hospodin ich ukryl.
27 Keď kráľ spálil zvitok so slovami, ktoré napísal Báruch podľa Jeremiášovho rozprávania, Jeremiášovi zaznelo slovo Hospodina:
28 Znova si vezmi iný zvitok a napíš naň všetky predchádzajúce slová z prvého zvitku, ktorý spálil judský kráľ Jójakim.
29 O judskom kráľovi Jójakimovi povedz: Toto hovorí Hospodin: Ty si spálil ten zvitok a povedal si: Prečo si naň napísal, že babylonský kráľ určite príde, zničí túto krajinu a odstráni z nej ľud i zver?
30 Preto o judskom kráľovi Jójakimovi Hospodin hovorí toto: Nebude mať nikoho, kto by zasadol na Dávidov trón, a jeho mŕtvola bude pohodená vo dne na horúčave a v noci na mraze.
31 Potrescem jeho, jeho potomstvo i jeho sluhov pre ich previnenia a privediem na nich, na obyvateľov Jeruzalema a na mužov Judska všetko nešťastie, ktorým som im hrozil, no neposlúchali.