17. kapitola
1 Keď to Ježiš povedal, zdvihol oči k nebu a hovoril: Otče, prišla hodina; osláv svojho Syna, aby Syn oslávil teba.
3 A večný život je v tom, aby poznali teba, jediného, pravého Boha i toho, ktorého si poslal, Ježiša Krista.
6 Zjavil som tvoje meno ľuďom, ktorých si mi dal zo sveta. Boli tvoji a dal si ich mne; a oni zachovali tvoje slovo.
8 lebo slová, ktoré si dal ty mne, odovzdal som im, oni ich prijali a spoznali v pravde, že som vyšiel od teba a uverili, že si ma ty poslal.
11 Už viac nie som vo svete, ale oni sú vo svete a ja idem k tebe, Svätý Otče, zachovávaj ich v tvojom mene, ktoré si mi dal, aby boli jedno ako my.
12 Kým som bol s nimi, ja som ich zachovával v tvojom mene, ktoré si mi dal. Ochránil som ich a nikto z nich sa nestratil, iba syn zatratenia, aby sa splnilo Písmo.
14 Dal som im tvoje slovo a svet ich nenávidel, pretože nie sú zo sveta, ako ani ja nie som zo sveta.
21 aby všetci boli jedno, ako ty, Otče, si vo mne a ja v tebe, aby aj oni boli v nás, aby svet veril, že si ma ty poslal.
23 ja v nich a ty vo mne, aby boli tak dokonale jedno, aby svet poznal, že si ma ty poslal a zamiloval si si ich tak ako mňa.
24 Otče, chcem, aby aj tí, ktorých si mi dal, boli so mnou tam, kde som ja; aby videli moju slávu, ktorú si mi dal, pretože si ma miloval ešte pred stvorením sveta.