Jób – Stránka 20

1 Nato Cófar z Naamy odpovedal takto:

2 Preto sa moje myšlienky ozývajú a preto sa ponáhľam,

3 lebo počúvam karhanie, ktoré ma uráža, pretože mi odpovedá vietor bez rozumu.

4 Vari oddávna nevieš, odvtedy, čo je človek na zemi,

5 že jasot bezbožníkov je len krátky a že radosť podliaka trvá len okamih?

6 Aj keď jeho povýšenectvo vystúpi až do nebies a jeho hlava dosiahne oblaky,

7 navždy sa pominie ako jeho vlastný výkal. Tí, čo to uvidia, povedia: Kdeže je?

8 Odletí ako sen a viac ho nenájdu, zaženú ho ako nočnú moru.

9 Oko, ktoré ho pozorovalo, už ho neuvidí ani jeho miesta neuzrie.

10 Jeho synovia sa budú uchádzať o priazeň bedárov a vlastnými rukami odovzdá svoj majetok.

11 Jeho kosti boli plné mladíckej sily, ale aj tá si s ním ľahne do prachu.

12 Hoci mu je zlo sladké v ústach, predsa si ho skrýva pod jazykom,

13 je k nemu zhovievavý a neopúšťa ho, ponecháva si ho v ústach, aby ho vychutnal.

14 Jedlo sa mu zmení v črevách a stane sa v jeho útrobách jedom kobry.

15 Bohatstvo zhltol, ale vydávi ho, Boh mu ho z brucha vypudí.

16 Bude pridájaný jedom kobry, zabije ho jazyk zmije.

17 Nech sa nekochá v bystrinách vôd ani v potokoch medu a mlieka.

18 Vráti, čo získal, a neprehltne to, má obrovský zisk, ale sa z neho neteší,

19 lebo rozdrvil chudobných, opustil ich a ulúpil dom, hoci ho nestaval.

20 Keďže sa s ničím neuspokojil, nezachráni ho to, po čom túžil.

21 Jeho žravosti nikto neunikol, preto jeho blahobyt nebude trvalý.

22 V období nadbytku bude v tiesni, dopadne na neho moc utrpenia.

23 Nech si len brucho plní, Boh mu doň pošle páľavu svojho hnevu a zaplaví ho ňou vo chvíli, keď si bude zajedať.

24 Keď bude utekať pred železnou zbraňou, prebodne ho šíp z bronzu.

25 Tasí zbraň, ale šíp mu prenikol cez chrbát a žlčníkom mu preniká ligotavá čepeľ. Je mu beda!

26 Úplná temnota je prichystaná pre jeho poklady, strávi ho oheň, ktorý nikto nerozdúchal, zle dopadne ten, kto prežije v jeho stane.

27 Nebesia zjavia jeho vinu a zem sa postaví proti nemu.

28 Plody práce jeho domu zavlečú do cudziny, rozlejú sa v deň Božieho hnevu.

29 Takýto údel určil Boh bezbožníkovi, takéto dedičstvo dostane od Boha za svoje reči.