Jób – Stránka 21

1 Nato Jób odpovedal takto:

2 Dobre počúvajte, čo hovorím, aspoň to nech ma poteší!

3 Vydržte ešte, keď budem hovoriť! Až keď dohovorím, potom sa posmievaj!

4 Vari je moja sťažnosť určená ľuďom? Ak nie, ako by som nemal byť netrpezlivý?

5 Obráťte sa ku mne a žasnite! Dajte si ruku na ústa!

6 Keď si na to spomeniem, chytá ma hrôza a moje telo zachvacuje triaška.

7 Prečo bezbožní ľudia žijú, dosahujú vysoký vek, ba dokonca nadobúdajú veľký majetok?

8 Ich deti sú zabezpečené, sú s nimi a oni sa tešia pohľadom na ne.

9 Ich domy majú pokoj od strachu a Božia palica im nehrozí.

10 Jeho býk oplodňuje bez ťažkostí, jeho krava sa otelí a nepotratí.

11 Svojich chlapcov vypúšťajú ako stádo a ich deti si poskakujú v tanci.

12 Spievajú pri bubne a harfe a radujú sa pri zvuku flauty.

13 Svoje dni dožívajú v blahobyte a náhle zostupujú do podsvetia.

14 Bohu povedali: Odíď od nás, my nechceme poznať tvoje cesty!

15 Kto je Všemohúci, že by sme mu mali slúžiť? Čo nám prospeje, ak na neho budeme naliehať s prosbami?

16 Nuž, svoj blahobyt nemajú vo vlastných rukách. Ďaleko nech je odo mňa zmýšľanie bezbožných!

17 Ako často vyhasne kahanec bezbožných? Ako často príde na neho nešťastie? Ako často ho Boh bude ničiť vo svojom hneve?

18 Ako často sú sťa slama vo vetre a sťa plevy, ktoré unáša víchor?

19 Odkladá Boh nešťastie pre jeho synov? Nech ho vyplatí priamo, aby vedel, ako je to!

20 Nech vidí na vlastné oči svoju pohromu a nech pije z hnevu Všemohúceho!

21 Čo mu už záleží na dome, keď bude po ňom a počet jeho mesiacov sa skončil?

22 Možno vari učiť Boha poznatkom, keď on sám tých najvyšších súdi?

23 Niekto zomiera v plnom rozkvete síl, bezstarostný a v pokoji,

24 jeho nádoby sú plné mlieka a jeho kostná dreň sa obnovuje.

25 Iný zomiera so zatrpknutou dušou a neužil si blahobytu.

26 Obaja si ľahnú do prachu, kde ich pokryjú červy.

27 Nuž, ja poznám vaše myšlienky a viem, aké úklady proti mne kujete,

28 lebo vravíte: Kde je dom urodzeného a kde je stan obývaný bezbožníkmi?

29 Azda ste sa nespýtali pocestných a neporozumeli ste ich svedectvám,

30 že v deň nešťastia býva ušetrený zlý človek, že v deň veľkého hnevu bývajú zachránení?

31 Kto mu povie do očí, ako sa správal, a za to, čo urobil, kto sa mu odplatí?

32 Do hrobu ho dôstojne ponesú a pri hrobke budú držať stráž.

33 Sladké sú mu hrudy pohrebiska, všetci kráčajú za ním. Tí, čo idú pred ním, sú bez počtu.

34 Akože ma chcete potešiť nezmyslami? Vaše odpovede sú samý podvod!