Jób – Stránka 24

1 Prečo Všemohúci skryl svoj čas a prečo ani tí, čo ho poznajú, nevidia jeho dni?

2 Hriešnici prekladajú medze, kradnú stáda a pasú ich,

3 odvedú sirotám osla, vdove na záloh vezmú vola,

4 chudobných odstrkujú z cesty, všetci bedári krajiny sa musia skrývať.

5 Vychádzajú na púšť za prácou ako divé osly. Ako potravu pre svoje deti hľadajú korisť na stepi.

6 Po nociach žnú na poli a paberkujú vo vinici bezbožníka.

7 Nocujú nahí, bez odevu, nemajú prikrývku ani keď je zima.

8 Zmáčaní horským lejakom sú bez úkrytu a túlia sa ku kameňu.

9 Sirotu odtŕhajú od pŕs a dávajú ju ako záloh za chudobného.

10 Chodia nahí, bez odevu a o hlade snopy znášajú.

11 Lisujú olej medzi múrmi, v lisoch šliapu hrozno, ale ostávajú smädní.

12 Z mesta počuť ston umierajúcich a duša ranených volá o pomoc, ale Boh si ich modlitbu nevšíma.

13 Oni boli medzi tými, čo sa vzbúrili proti svetlu, neuznávali jeho cesty, ani nezotrvávali na jeho chodníkoch.

14 Už na úsvite vstáva vrah, zabije úbožiaka a chudobného, a v noci je z neho zlodej.

15 Oko cudzoložníka vyčkáva na súmrak a hovorí si: Ani oko ma nezbadá. Navyše, tvár si prikryje závojom.

16 Potme vnikajú do domov a rabujú ich, cez deň sa zamknú, svetlo nepoznajú.

17 Pre nich všetkých je ráno vtedy, keď nastane temná tma, lebo sa poznajú s hrôzami temnoty.

18 Ľahko ich odnesie voda, ich podiel v krajine je prekliaty, do ich viníc nezamieri lisovač hrozna.

19 Ako sucho a horúčava pohltí roztopený sneh, tak pohltí podsvetie hriešnikov.

20 Nech zabudne na nich lono matky, nech sú sladkí pre červa a už viac sa nespomínajú. Ako drevo nech je polámaná neprávosť!

21 S neplodnou, ktorá nerodí, zle zaobchádzali, ani vdove nič dobré neurobili.

22 Boh svojou mocou pri živote udržuje mocných, povstanú, hoci už v život nedúfali.

23 Poskytne im bezpečie, a oni sa na to spoľahnú, ale jeho oči pozorujú ich cesty.

24 Na chvíľu sú povýšení a niet ich, upadnú tak, ako všetko a vädnú ako klas.

25 Či to nie je tak? Kto ma usvedčí zo lži? Kto moje slová vyvráti?