Jób – Stránka 29

1 Jób pokračoval vo svojich výrokoch takto:

2 Kiežby mi bolo ako v dávnych mesiacoch, ako v dňoch, keď bdel nado mnou Boh,

3 keď nad mojou hlavou žiarila jeho svieca a ja som pri jeho svetle kráčal temnotou,

4 ako v dňoch mojej mladosti, keď bola Božia priazeň nad mojím stanom,

5 keď bol ešte so mnou Všemohúci a moje deti okolo mňa,

6 keď sa moje kroky kúpali v smotane, ba aj moja skala vydávala prúdy oleja.

7 Keď som prechádzal mestskou bránou a keď som na námestí zaujímal svoj stolec,

8 mladíci, hneď ako ma zbadali, skryli sa, starci vstali a ostali stáť.

9 Kniežatá sa zdržiavali slov a ústa si zakryli dlaňou.

10 Vládcom zlyhával hlas a jazyk sa im lepil na podnebie.

11 Ucho, ktoré ma počulo, mi blahorečilo a oko, ktoré ma videlo, mi prisviedčalo,

12 pretože som zachraňoval úbožiaka volajúceho o pomoc aj sirotu, aj toho, kto nemal nijakého pomocníka.

13 Zostupovalo na mňa požehnanie hynúcich a srdce vdovy som dokázal rozjasať.

14 Zaodieval som sa spravodlivosťou a ona zaodievala mňa, môj súd bol pre mňa ako plášť s turbanom.

15 Očami som bol pre slepého a nohami pre chromého,

16 pre chudobných som bol otcom a spor toho, koho som nepoznal som preskúmal.

17 Tesáky nešľachetného som vylamoval, zo zubov som mu vytrhával korisť.

18 Povedal som si: skonám spolu so svojím hniezdom a rozmnožím svoje dni ako fénix.

19 Môj koreň sa rozrastá pri vode a v mojich vetvách bude nocovať rosa.

20 Moja sláva je svieža a luk v mojej ruke vrhá šíp za šípom.

21 Počúvali ma, čakali a pri mojej rade umĺkli.

22 Po mojej reči sa už neozvali, moje slovo padalo na nich ako rosa,

23 čakali na mňa ako na dážď a naširoko otvárali ústa ako pre jarnú spŕšku.

24 Usmial som sa na nich, keď nemali dôveru. Svetlo mojej tváre neodmietli.

25 Cestu som im určoval a stal som sa im vodcom. Sedel som ako kráľ medzi šíkmi, ako ten, kto potešuje zronených.