Jób – Stránka 3

1 Potom sa Jób ozval a zlorečil dňu svojho narodenia,

2 keď povedal toto:

3 Nech zhynie deň, keď som sa narodil, a tá noc, čo povedala: Chlapec sa počal.

4 Nech stemnie ten deň, nech sa oň nezaujíma Boh zhora, nech naň nezasvieti ani lúč svetla.

5 Nech si ho kúpi tma, nech na ňom spočinie tieň smrti a nech sa ho cez deň zmocnia chmáry.

6 Tú noc nech schytia temnoty, nech sa neraduje medzi dňami roka a nech sa nezaráta do počtu mesiacov.

7 Nech je tá noc neplodná, nech v nej nezaznie nijaký jasot,

8 nech ju preklínajú tí, čo zlorečia dňu, čo sú schopní zobudiť leviatana.

9 Nech sa stemnejú jej večerné hviezdy a nech márne čaká na svetlo, lebo ho neuvidí ani keď ranná zora otvorí viečka,

10 pretože mi neuzavrela brány materského lona a neskryla predo mnou trápenie.

11 Prečože som sa nenarodil mŕtvy, nezahynul som, len čo som vyšiel z lona matky?

12 Prečo ma vzali na kolená a načo ma nadájali prsia?

13 Veď teraz by som nerušene ležal, spal a odpočíval

14 s pozemskými kráľmi a ich radcami, ktorí si stavajú hrobky,

15 alebo s kniežatami, čo majú zlato a plnia si domy striebrom.

16 Alebo — tak ako potratený a zakopaný plod, vôbec by som nebol, tak ako deti, čo nikdy nevideli svetlo.

17 Tam bezbožníci prestávajú zúriť a odpočívajú vysilení.

18 Všetkým väzňom tam dajú pokoj, nepočujú hlas dozorcu.

19 Je tam malý aj veľký; a otrok je slobodný od svojich pánov.

20 Prečo zmorený dostáva svetlo a načo je život zatrpknutým v duši,

21 čo čakajú na smrť, ktorá neprichádza? Hľadajú ju síce viac ako ukryté poklady,

22 čo sa radujú, ba plesajú, keď nájdu hrob.

23 Prečo dostáva svetlo muž, pred ktorým je skrytá vlastná cesta, a za ktorým ju Boh uzavrel?

24 Lebo mal by som jesť, ja však vzdychám a moje vzlyky sa valia ako voda.

25 Veď ma postihlo to, čoho som sa hrozil, a to, čoho som sa bál, prichádza na mňa.

26 Nemám pokoj, utíšenie ani oddych, ale prišiel zmätok.