Jób – Stránka 31

1 So svojimi očami som uzavrel zmluvu, ako by som sa teda mohol obzerať za pannou?

2 Aký je za to údel od Boha z výsosti a aké dedičstvo od Všemohúceho na výšinách?

3 Či nešľachetným nehrozí skaza a páchateľovi bezprávia pohroma?

4 Vari sa on nepozerá na moje cesty a všetky moje kroky nepočíta?

5 Ak som si počínal nečestne, ak sa moja noha ponáhľala zradiť,

6 potom nech ma Boh odváži na váhach spravodlivosti a nech zvie, že som bezúhonný.

7 Ak sa môj krok od cesty odchýlil a moje srdce za tým, čo oči vidia, kráčalo, a na moje dlane nejaká škvrna prilipla,

8 nech potom iný zje, čo ja zasejem a moje potomstvo nech je vykorenené!

9 Ak ma srdce zviedlo za ženou až tak, že som striehol pri susedových dverách,

10 nech moja žena melie pre iného a iní nech sa nad ňou skláňajú.

11 Veď to je nehanebnosť a previnenie, ktoré patrí na súd,

12 bol by to oheň spaľujúci až po Abaddon, ktorý ničí od koreňa všetko, čo som získal.

13 Ak som svojmu sluhovi alebo slúžke pri spore so mnou odoprel právo,

14 čo urobím, keď Boh povstane a ako budem odpovedať, keď ma bude skúmať?

15 Vari ten, čo ma v matke utvoril, neutvoril aj jeho? Nie je to ten istý, ktorý nás stvárnil v lone matky?

16 Ak som sa od želania chudobných odvracal, ak som oči vdovy nechal vyhasnúť,

17 ak som sám jedával svoj krajec chleba a sirota z neho nejedla

18 — veď od mladosti ma vychovával ako otec a od lona mojej matky viedol —;

19 ak som sa díval na hynúceho bez odevu a na chudobného bez prikrývky,

20 ak mi nedobrorečili jeho bedrá, ak sa nezohrial vlnou pri strihaní mojich oviec,

21 ak som sa rukou zahnal na sirotu, lebo som sa spoliehal na pomoc v bráne,

22 nech mi rameno z pleca odpadne a ruka sa mi z kĺbu vylomí.

23 Veď pohroma od Boha je mojím postrachom, nemôžem zniesť jeho vznešenosť.

24 Ak som svoju dôveru vkladal do zlata a žltému kovu som hovoril: Ty si moja nádej,

25 ak som sa tešil, že mám veľké bohatstvo, že moja ruka nadobudla veľký zisk,

26 ak som videl žiariť slnečné svetlo a mesiac ako nádherne putuje po oblohe,

27 ak ma tajne zviedlo moje srdce, takže som im rukou poslal bozk,

28 aj to by bolo previnenie, ktoré patrí na súd, pretože tým by som zaprel Boha z výsosti.

29 Vari som mal radosť z nešťastia človeka, čo ma nenávidel, a jasal som, keď ho stihlo zlé?

30 Nedovolil som svojim ústam zhrešiť tým, že by som bol na neho zvolával kliatbu.

31 Vari hovorili chlapi v mojom stane: Kiežby nám dal z mäsa, veď nie sme sýti!?

32 Cudzinec nikdy nenocoval na ulici, pocestnému som vždy otvoril dvere.

33 Ak som skrýval svoje hriechy, ako to robia ľudia, a tak som v hrudi utajil svoju vinu,

34 potom nech mlčím a nevyjdem z dverí, veď by som sa triasol pred veľkým davom a bál by som sa pohŕdania príbuzných!

35 Kiežby ma niekto počúval! Tu je moje posledné slovo! Nech mi Všemohúci odpovie! Žalobný spis svojho odporcu

36 by som určite na pleci niesol a priviazal by som si ho na hlavu ako veniec!

37 O všetkých svojich krokoch by som mu porozprával a ako vojvodca by som k nemu pristúpil!

38 Ak proti mne kričí moja roľa a vedno s ňou jej brázdy plačú,

39 ak som z jej úrody jedol a nezaplatil a jej majiteľov umoril,

40 nech namiesto pšenice bodľač zarodí a namiesto jačmeňa burinu. Tu sa končia slová Jóba.