18. kapitola
7 Či sa Boh nezastane svojich vyvolených, ktorí k nemu volajú dňom i nocou? Či bude meškať s pomocou pre nich?
11 Farizej zastal a takto sa v duchu modlil: Bože, ďakujem ti, že nie som ako ostatní ľudia: vydierači, nespravodliví, cudzoložníci alebo ako tento mýtnik.
13 Mýtnik však stál opodiaľ a neodvážil sa ani len oči zdvihnúť k nebu, bil sa do pŕs a hovoril: Bože, buď milostivý mne hriešnemu.
14 Hovorím vám: Tento odišiel domov ospravedlnený, a tamten nie. Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený.
16 Ale Ježiš ich privolal a povedal: Dovoľte deťom prichádzať ku mne a nebráňte im, lebo takým patrí Božie kráľovstvo.
18 Istý popredný muž sa ho opýtal: Dobrý učiteľ, čo mám robiť, aby som sa stal dedičom večného života?
20 Poznáš prikázania: Nescudzoložíš! Nezabiješ! Nepokradneš! Nepovieš krivé svedectvo! Cti si svojho otca a svoju matku!
22 Keď to Ježiš počul, povedal mu: Ešte jedno ti chýba. Predaj všetko, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebesiach. Potom príď a nasleduj ma!
24 Keď Ježiš videl, že zosmutnel, povedal: Ako ťažko vchádzajú do Božieho kráľovstva tí, čo majú majetky!
29 On im povedal: Amen, hovorím vám: Niet nikoho, kto opustí dom, či ženu, bratov, rodičov alebo deti pre Božie kráľovstvo,
31 Vtedy si vzal so sebou Dvanástich a povedal im: Hľa, vystupujeme do Jeruzalema a vyplní sa o Synovi človeka všetko, čo napísali proroci.
34 Lenže oni ničomu z toho nerozumeli a zmysel týchto slov im zostal skrytý a nechápali, čo povedal.
39 Tí, čo šli vpredu, mu dohovárali, aby mlčal, ale on kričal ešte hlasnejšie: Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!