20. kapitola
1 Jedného dňa, keď Ježiš učil ľud v chráme a ohlasoval evanjelium, pristúpili k nemu veľkňazi a zákonníci so staršími
9 Potom začal rozprávať ľuďom toto podobenstvo: Istý človek vysadil vinicu, prenajal ju vinohradníkom a na dlhý čas odcestoval.
10 Keď prišiel čas, poslal k vinohradníkom sluhu, aby mu dali podiel z úrody vinice. Ale vinohradníci ho zbili a poslali späť s prázdnymi rukami.
13 Vtedy pán vinice povedal: Čo mám robiť? Pošlem svojho milovaného syna. K nemu azda budú mať úctu.
14 No keď ho vinohradníci zazreli, poradili sa medzi sebou a povedali si: To je dedič. Zabime ho, aby dedičstvo ostalo nám.
17 On sa na nich zahľadel a povedal: Čo to teda znamená, keď je napísané: Kameň, čo stavitelia zavrhli,stal sa uholným kameňom?
19 Zákonníci a veľkňazi sa usilovali už v tú hodinu dostať ho do svojich rúk, ibaže sa báli ľudu. Uvedomili si totiž, že toto podobenstvo povedal o nich.
20 Striehli na neho a poslali sliedičov, ktorí predstierali, že sú spravodliví, aby ho podchytili v reči a mohli ho vydať moci a súdu vladára.
21 Spýtali sa ho: Učiteľ, vieme, že správne hovoríš a učíš, neuprednostňuješ nikoho, ale učíš Božiu cestu podľa pravdy.
28 Učiteľ, Mojžiš nám napísal toto: Ak niekomu zomrie brat,ktorý mal ženu, ale ostal bezdetný, vezme si ju za manželku jeho brat a svojmu bratovi splodí potomstvo.
35 Ale tí, čo budú uznaní za hodných dosiahnuť budúci vek a zmŕtvychvstanie, už sa viac neženia ani nevydávajú.
37 A že mŕtvi naozaj vstanú, naznačil aj Mojžiš v udalosti pri kre. Tam Pána nazýva Bohom Abraháma, Izáka a Jákoba.