11. kapitola
1 Keď Ježiš skončil s poučovaním svojich dvanástich učeníkov, odišiel odtiaľ učiť a kázať po okolitých mestách.
5 Slepí vidia, chromí chodia, malomocní sa očisťujú, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú a chudobným sa ohlasuje evanjelium.
7 Zatiaľ čo odchádzali, začal Ježiš hovoriť zástupom o Jánovi: Čo ste vyšli na púšť vidieť? Azda trstinu zmietanú vetrom?
8 Alebo čo ste vyšli vidieť? Vari človeka oblečeného do jemných šiat? Veď tí, čo nosia jemné šaty, bývajú v kráľovských domoch.
10 Toto je ten, o ktorom je napísané: Hľa, posielam pred tvojou tvárou svojho posla,ktorý pripraví cestu pred tebou.
11 Amen, hovorím vám: Medzi narodenými zo ženy nepovstal nikto väčší ako Ján Krstiteľ. Ale aj ten najmenší v nebeskom kráľovstve je väčší ako on.
16 K čomu prirovnám toto pokolenie? Podobá sa deťom, ktoré sedia na námestiach a kričia jedny na druhé:
19 Prišiel Syn človeka, ktorý je a pije, a vravia: Hľa, pažravec a pijan, priateľ mýtnikov a hriešnikov. Ospravedlnením múdrosti sa stali jeho činy.
21 Beda ti, Chorazin! Beda ti, Betsaida! Veď keby sa v Týre a Sidone boli stali divy, aké sa stali u vás, dávno by sa boli kajali vo vrecovine a v popole.
23 A ty, Kafarnaum, vari sa budeš vyvyšovať až do neba?Až do pekla zostúpiš!Veď keby sa v Sodome boli stali divy, aké sa stali v tebe, bola by pretrvala až dodnes.
25 V tom čase povedal Ježiš: Velebím ťa, Otče, Pán neba a zeme, že si toto skryl pred múdrymi a rozumnými, a zjavil si to tým najmenším.
27 Všetko mi odovzdal môj Otec. Nikto nepozná Syna, iba Otec a ani Otca nepozná nikto, iba Syn a ten, komu to chce Syn zjaviť.