8. kapitola
4 Ježiš mu potom povedal: Hľaď, aby si o tom nikomu nehovoril. Choď však, ukáž sa kňazovi a obetuj dar, ako prikázal Mojžiš — im na svedectvo.
8 Stotník mu na to povedal: Pane, nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu. Ale povedz iba slovo a môj sluha ozdravie.
9 Veď aj ja som podriadený človek a mne sú zasa podriadení vojaci. Keď poviem jednému: Choď!, tak ide, a druhému: Poď!, tak príde, a svojmu sluhovi: Urob to!, tak to urobí.
10 Keď to Ježiš počul, začudoval sa a povedal tým, čo išli za ním: Amen, hovorím vám, že u nikoho v Izraeli som nenašiel takú veľkú vieru.
11 No hovorím vám, že mnohí prídu od východu i západu a budú stolovať s Abrahámom, Izákom a Jákobom v nebeskom kráľovstve,
13 Potom Ježiš povedal stotníkovi: Choď a nech sa ti stane tak, ako si uveril. V tej chvíli jeho sluha ozdravel.
16 Keď sa zvečerilo, priniesli mu mnohých posadnutých démonmi. On slovom vyhnal duchov a uzdravil všetkých trpiacich,
20 Ježiš mu však odpovedal: Líšky majú svoje nory a nebeské vtáky hniezda, Syn človeka však nemá kde hlavu skloniť.
26 On im však povedal: Čo ste takí bojazliví, vy maloverní? Potom vstal, pohrozil víchru a moru a zavládlo hlboké ticho.
28 Keď prišiel na druhý breh do gadarského kraja, vybehli proti nemu dvaja posadnutí, ktorí vyšli z hrobových jaskýň. Tak zúrili, že sa nikto neodvážil prejsť po tej ceste.