4. kapitola
1 Keď sa však raz zmenia časy, bude vrch domu Hospodina pevný na čele vrchov a bude vyšší než pahorky. Potom sa pohrnú k nemu národy.
2 Mnohí pohania poputujú a povedia: Poďte, putujme k Hospodinovmu vrchu k domu Boha Jákobovho, aby nás učil svojim cestám a chodili sme po jeho chodníkoch. Zo Siona totiž vyjde náuka a slovo Hospodina z Jeruzalema.
3 On bude rozsudzovať medzi mnohými národmi a určovať právo mocným a ďalekým národom. Potom si prekujú meče na pluhové radlice a oštepy na vinárske nože. Nepozdvihne národ proti národu meč a nebudú sa už učiť vojne.
4 Každý bude sedieť pod svojím viničom a pod svojím figovníkom a nik ho nevydesí, lebo ústa Hospodina zástupov prehovorili.
5 Aj keď všetky národy chodia v mene svojich bohov, my však budeme chodiť v mene Hospodina, nášho Boha na večné veky.
6 V ten deň — znie výrok Hospodina — pozbieram, čo kríva, zhromaždím, čo je zahnané a s čím som zle nakladal.
7 Z toho, čo kríva, urobím zvyšok a z toho, čo je zahnané, mocný národ. Hospodin bude kraľovať nad nimi na vrchu Sion odteraz až naveky.
8 Ty, veža stáda, pahorok dcéry Sion, dostaví sa a vráti sa k tebe predchádzajúca vláda, kráľovstvo pre dcéru Jeruzalem.
9 Prečo teraz tak hlasno kričíš? Či nieto kráľa v tebe? Či zahynul tvoj radca, že sa ťa zmocnili bolesti ako rodičku?
10 Zvíjaj sa a tlač, dcéra Sion, ako rodička, lebo teraz musíš vyjsť z mesta a budeš bývať na poli. Pôjdeš až do Babylonu, tam budeš zachránená. Tam ťa vykúpi Hospodin z ruky tvojich nepriateľov.
11 Teraz sa však zhromažďujú proti tebe mnohé národy a hovoria: Nech je znesvätená a nech sa kochajú naše oči na Sione.
12 Oni však nepoznajú Hospodinove zámery a nechápu jeho úmysel, lebo zhromaždil ich ako snopy do stodoly.
13 Vstaň a mláť, dcéra Sion, lebo tvoje rohy zmením na železo a tvoje kopytá na bronz, takže rozdrvíš mnohé národy. Podrobíš kliatbe ich korisť pre Hospodina a ich silu pre Pána celej zeme.