Verše Biblie

každý deň verš z Biblie do svojej schránky

Evanjelium podľa Marka


6. kapitola

1 Potom odtiaľ odišiel a vrátil sa do svojej domoviny. Učeníci ho nasledovali.
2 Keď nadišla sobota, začal učiť v synagóge. Počúvalo ho množstvo ľudí, ktorí sa s prekvapením pýtali: Odkiaľ to ten človek má? Aká je to múdrosť, ktorej sa mu dostalo? Aké mocné činy sa dejú jeho rukami!
3 Nie je to azda ten tesár, syn Márie a brat Jakuba, Jozesa, Júdu a Šimona? A nežijú jeho sestry medzi nami? I pohoršovali sa na ňom.
4 Nato im Ježiš povedal: Proroka si uctia všade, len nie vo svojej domovine, medzi svojimi príbuznými a vo vlastnom dome.
5 Nemohol tam vykonať nijaký zázrak, ibaže na niektorých chorých položil ruky a uzdravil ich.
6 A čudoval sa ich neviere. Potom chodil po okolitých dedinách a vyučoval.
7 Zavolal si Dvanástich, začal ich posielať po dvoch a dal im moc nad nečistými duchmi.
8 Prikazoval im, aby si na cestu okrem palice nič nebrali; ani chlieb, ani kapsu, ani peniaze do opaska,
9 na nohy si mali obuť len sandále a nemali si obliekať dvoje šiat.
10 Ďalej im hovoril: Keď vojdete niekde do domu, zostaňte tam dovtedy, kým z toho miesta neodídete.
11 Ak vás na niektorom mieste neprijmú a nebudú chcieť vypočuť, odíďte odtiaľ. A straste si prach z nôh ako svedectvo pre nich.
12 Vyšli teda a vyzývali na pokánie.
13 Vyhnali mnohých zlých duchov, pomazali olejom veľa chorých a uzdravili.
14 Dopočul sa o ňom kráľ Herodes, lebo jeho meno sa stalo známym. Šírili sa takéto reči: Ján Krstiteľ vstal z mŕtvych, preto v ňom pôsobia mocné sily!
15 Iní však tvrdili: Je to Eliáš! A ďalší hovorili: Je to prorok, ako jeden z dávnych prorokov.
16 Keď to počul Herodes, povedal: To Ján, ktorého som dal sťať, vstal z mŕtvych.
17 Herodes totiž prikázal Jána chytiť a vrhnúť v putách do väzenia pre Herodiadu, manželku svojho brata Filipa, pretože si ju vzal za ženu.
18 Ján totiž Herodesovi dohováral: Nesmieš žiť so ženou svojho brata.
19 Preto Herodias zanevrela na Jána a chcela ho zabiť, ale nemohla.
20 Herodes sa totiž Jána bál, lebo si uvedomoval, že je to spravodlivý a svätý muž, a chránil ho. Keď ho počúval, často bol v rozpakoch, no predsa ho rád počúval.
21 Vhodná chvíľa nastala, keď Herodes usporiadal na svoje narodeniny hostinu pre svojich veľmožov, veliteľov a významné osobnosti z Galiley.
22 Keď potom ta vstúpila dcéra Herodiady a tancovala, zapáčila sa Herodesovi i spoluhodovníkom. Kráľ ponúkol dievčaťu: Žiadaj si odo mňa, čo len chceš, a dám ti.
23 Aj sa jej na to zaprisahal: Čokoľvek si odo mňa budeš žiadať, dám ti, hoci by to bola aj polovica môjho kráľovstva.
24 Ona odišla a opýtala sa matky: Čo si mám žiadať? Matka jej povedala: Hlavu Jána Krstiteľa.
25 Dievča sa hneď ponáhľalo dnu ku kráľovi a vyslovilo želanie: Chcem, aby si mi hneď dal na mise hlavu Jána Krstiteľa.
26 Kráľ sa hlboko zarmútil, ale pre prísahu a kvôli spoluhodovníkom ju nechcel odmietnuť.
27 Kráľ hneď poslal kata a prikázal priniesť Jánovu hlavu. Ten odišiel a sťal ho v žalári,
28 priniesol jeho hlavu na mise, odovzdal ju dievčaťu a dievča ju dalo svojej matke.
29 Keď sa to dozvedeli Jánovi učeníci, prišli, vzali jeho mŕtve telo a uložili ho do hrobu.
30 Apoštoli sa zišli k Ježišovi a oznámili mu všetko, čo robili a učili.
31 Povedal im: Poďte vy sami do ústrania na osamelé miesto a trochu si odpočiňte! Stále tam totiž prichádzalo a odchádzalo množstvo ľudí, takže sa nemali kedy ani najesť.
32 Odplavili sa teda loďou na pusté miesto do ústrania.
33 Mnohí videli, že odchádzajú, a zbehli sa ta pešo zo všetkých miest a predbehli ich.
34 Keď Ježiš vystúpil z lode, videl početný zástup a zľutoval sa nad nimi, lebo boli ako ovce bez pastiera. Začal ich učiť mnohým veciam.
35 Keď už čas značne pokročil, pristúpili k nemu jeho učeníci a povedali: Toto je pusté miesto a je už veľa hodín.
36 Rozpusť ľudí, aby sa rozišli po okolitých osadách a dedinách a nakúpili si nejaké jedlo.
37 Ale on im povedal: Vy im dajte jesť! Opýtali sa ho: Máme ísť nakúpiť chlieb za dvesto denárov a dať ľuďom jesť?
38 On sa ich však opýtal: Koľko máte chlebov? Choďte sa pozrieť! Keď to zistili, povedali: Päť chlebov a dve ryby.
39 Ježiš všetkých vyzval, aby si v skupinách posadali na zelený trávnik.
40 Posadali si v skupinách po sto a po päťdesiat.
41 Potom vzal tých päť chlebov i obe ryby, pozdvihol zrak k nebu, dobrorečil, lámal chleby a podával učeníkom, aby ich rozdávali ľuďom. Aj dve ryby rozdelil všetkým.
42 Všetci jedli a nasýtili sa.
43 A ešte nazbierali dvanásť plných košov zvyškov z chlebov a rýb.
44 Tých, čo jedli z chlebov, bolo päť tisíc mužov.
45 Hneď potom prinútil svojich učeníkov nastúpiť na loď a ísť vopred na druhý breh do Betsaidy, kým on rozpustí zástup.
46 Keď ich prepustil, vybral sa na vrch modliť sa.
47 Nastal večer a loď bola uprostred mora; on sám bol na zemi.
48 Videl ich vyčerpaných od veslovania, lebo vietor dul v protismere. Pred úsvitom šiel k nim kráčajúc po mori, a chcel ísť popri nich.
49 Keď ho videli kráčať po mori, vykríkli, domnievali sa totiž, že je to prízrak.
50 Všetci ho totiž videli a preľakli sa. On sa im však hneď prihovoril: Vzmužte sa! Ja som! Nebojte sa!
51 Potom nastúpil k nim na loď a vietor sa utíšil. Od úžasu zostali celkom ohromení.
52 Nepochopili totiž udalosť s chlebmi; ich srdce bolo otupené.
53 Keď sa preplavili na druhý breh, pristáli pri Genezarete.
54 Len čo vystúpili z lode, ľudia ho hneď spoznali.
55 Rozbehli sa teda po celom okolí a na miesta, o ktorých počuli, že práve tam je, začali prinášať chorých na nosidlách.
56 A kamkoľvek vkročil — do dedín, miest alebo osád — ľudia kládli chorých na námestia. Prosili ho, aby sa mohli dotknúť aspoň obruby jeho rúcha. Všetci, čo sa ho dotkli, boli uzdravení.
Slovenský ekumenický preklad, nešíriť bez povolenia.
Slovak ecumenical translation, do not distribute
© 2008 www.biblickaspolocnost.sk