2. kapitola
1 Hľa, na vrchoch nohy blahozvesta, ktorý ohlasuje pokoj. Sväť, Júda, svoje sviatky a plň svoje sľuby. Nepríde už viac na teba ničomník; je celkom vyhladený.
3 Veď Hospodin obnoví Jákobovu dôstojnosť ako vinicu Izraela, keďže ich votrelci vyplienili a zničili ich výhonok.
4 Štít jeho hrdinov sa červenie, bojovníci sú odetí do šarlátu. Železné vozy iskria v deň ním určený a cyprusy sa otriasajú.
6 Spomenie si na svojich mocných. Keď sa neistou chôdzou budú náhliť k hradbám, už tam postavili ochranný kryt.
8 Je určené: Obnažená bude odvlečená do zajatia. Jej slúžky nariekajú ako holubice a bijú sa v prsia.
9 Ninivčania boli oddávna ako jazero plné vody — teraz však unikajú. Zastavte sa, stojte! Nik sa však neohliadne.
11 Pustatina, spúšť, všetko je spustošené! Zronené srdcia a podlomené kolená. Všetci sa trasú a všetky tváre zbledli.
13 Ty, lev, ktorý si vo veľkom trhával pre svoje mláďatá a hrdúsil pre svoje levice, úlovkom zapĺňal svoje brlohy a korisťou svoje pelechy,