22. kapitola
4 Moábčania nato povedali midjánskym starším: Tento dav teraz spustoší všetko, čo je okolo nás, ako vôl spása poľnú zeleň. V tom čase bol moábskym kráľom Balák, syn Cippóra,
5 ktorý vyslal poslov k Bileámovi, synovi Beóra, do Petoru, čo leží oproti Veľrieke, do jeho vlastnej krajiny, aby ho privolal. Odkázal mu: Z Egypta vyšiel ľud, pokryl povrch zeme a usadzuje sa oproti mne.
6 Poď teda a pre mňa prekľaj tento ľud, lebo je mocnejší než ja. Azda ho potom porazím a vyženiem z krajiny. Viem totiž, že koho požehnáš, bude požehnaný, a koho prekľaješ, bude prekliaty.
7 Moábski a midjánski starší sa vybrali na cestu a vzali so sebou odmenu za veštbu. Keď prišli k Bileámovi, oznámili mu Balákovo želanie.
8 On im povedal: Dnes prenocujte tu, potom vám odpoviem podľa toho, čo mi oznámi Hospodin. Moábske kniežatá zostali u Bileáma.
11 Z Egypta vyšiel ľud a pokryl povrch zeme. Poď teda, prekľaj mi ho! Azda ho v boji premôžem a vyženiem.
13 Keď Bileám ráno vstal, povedal Balákovým kniežatám: Choďte do svojej krajiny, lebo Hospodin mi zakázal ísť s vami.
16 Prišli k Bileámovi a povedali: Takto hovorí Balák, syn Cippóra: Prosím, nezdráhaj sa prísť ku mne!
18 Bileám odpovedal Balákovým služobníkom: Keby mi dal Balák toľko striebra či zlata, koľko sa zmestí do jeho paláca, ani tak nemôžem prestúpiť rozkaz Hospodina, svojho Boha, — nič nemôžem vykonať!
20 V noci prišiel Boh k Bileámovi a povedal mu: Ak ťa prišli tí muži volať, vstaň a choď s nimi. Rob však len to, čo ti poviem.
22 Jeho odchod roznietil Boží hnev. Hospodinov anjel sa mu postavil do cesty, aby mu prekážal v jazde na oslici. Bileáma sprevádzali aj dvaja jeho sluhovia.
23 Keď oslica uvidela Hospodinovho anjela stáť v ceste s vytaseným mečom v ruke, odbočila z cesty a šla do poľa. Bileám bil oslicu, lebo odbočila z cesty.
25 Keď oslica znova uvidela Hospodinovho anjela, pritisla sa k múru a Bileámovi pritlačila oň nohu. No Bileám ju znova zbil.
26 Hospodinov anjel ho opäť predišiel a zastal na úzkom mieste, kde sa nedalo vyhnúť ani napravo, ani naľavo.
27 Keď oslica uvidela Hospodinovho anjela, padla pod Bileámom. Bileám sa nahneval a začal biť oslicu palicou.
28 Vtedy Hospodin otvoril oslici ústa a ona povedala Bileámovi: Čo som ti urobila, že ma už tretíkrát biješ?
29 Bileám jej odvetil: Svojvoľne si si počínala voči mne. Keby som mal po ruke meč, hneď by som ťa zabil.
30 Oslica sa znova ozvala: Či nie som tvoja oslica, na ktorej oddávna až dodnes jazdíš? Správala som sa niekedy k tebe takto? On odpovedal: Nie.
31 Vtedy Hospodin otvoril Bileámovi oči, takže zazrel Hospodinovho anjela stáť na ceste s vytaseným mečom v ruke. Bileám sa mu hlboko poklonil a padol pred ním na tvár.
32 Hospodinov anjel mu povedal: Prečo si už trikrát zbil svoju oslicu? Ja som prišiel, aby som ti prekážal v ceste, lebo ťa vedie do záhuby.
33 Oslica ma videla a trikrát sa mi vyhla. Keby sa mi nebola vyhla, bol by som ťa zabil a ju by som nechal nažive.
34 Bileám odpovedal Hospodinovmu anjelovi: Zhrešil som, lebo som nevedel, že sa mi staviaš do cesty, no teraz, ak ti je to proti vôli, vrátim sa.
35 Hospodinov anjel však povedal Bileámovi: Choď s mužmi, no budeš hovoriť len to, čo ti poviem. Bileám teda šiel s Balákovými kniežatami.
36 Keď sa Balák o Bileámovom príchode dopočul, vyšiel mu v ústrety do Ír-Moábu pri Arnóne na hranici územia.
37 Balák dohováral Bileámovi: Či som opätovne neposlal po teba, aby ťa zavolali? Či by som si ťa naozaj nevedel uctiť?
38 Bileám odpovedal Balákovi: Pozri, teraz som prišiel k tebe. Budem však môcť niečo vôbec povedať? Povedať môžem len to, čo mi do úst vloží Boh.