4. kapitola
5 Preto nesúďte nič predčasne, kým nepríde Pán. On vynesie na svetlo, čo je skryté v tme, a odhalí zámery sŕdc. Potom každý dostane pochvalu od Boha.
6 Toto však, bratia, vztiahol som na seba a na Apolla kvôli vám, aby ste sa na nás poučili: „Nič nie je nad to, čo je napísané“, aby sa nikto jedným spomedzi nás nevystatoval proti druhému.
7 Veď kto ti dal prednosť? Čo máš, čo by si nebol dostal? Keď si teda dostal, prečo sa chváliš, ako by si nebol dostal?
8 Už ste sa nasýtili, už ste zbohatli, začali ste kraľovať bez nás; kiež by ste len kraľovali, aby sme spolu s vami kraľovali aj my.
9 Lebo tak sa mi zdá, že nám, apoštolom, určil Boh posledné miesto ako odsúdeným na smrť, veď sme sa stali divadlom svetu, anjelom i ľuďom.
10 My sme blázni pre Krista, vy však rozumní v Kristovi; my sme slabí, no vy silní; vy ste slávni, my však bez cti.
12 a namáhavo pracujeme vlastnými rukami. Keď nám zlorečia, dobrorečíme; keď nás prenasledujú, znášame to;
13 keď nás hanobia, vľúdne sa prihovárame. Stali sme sa akoby smeťami sveta, vyvrheľmi pre všetkých až doteraz.
15 Veď keby ste mali hoci desaťtisíc vychovávateľov v Kristovi, otcov nemáte mnoho, lebo ja som vás splodil v Ježišovi Kristovi skrze evanjelium.