Príslovia – Stránka 8

1 Vari múdrosť nevolá a rozum nevydáva svoj hlas?

2 Na vrchole výšin popri ceste a na rázcestí stojí,

3 pri bránach, čo vedú do mesta, vo vchodoch dverí hlasito volá:

4 Na vás volám, muži, môj hlas znie ľuďom!

5 Vy, neskúsení, osvojte si rozvážnosť, a vy, hlúpi, naučte sa rozlišovať!

6 Počúvajte len, veď podstatné veci rozpoviem a moje pery sa otvoria tomu, čo je správne.

7 Áno, moje podnebie vypovie pravdu, ale neprávosť je ohavná mojim perám.

8 Spravodlivé sú všetky reči mojich úst, niet v nich klamstva ani podvodu.

9 Všetky sú pochopiteľné pre rozumného človeka a pravdivé pre tých, čo nadobudli poznanie.

10 Prijmite moje napomenutie radšej ako striebro a poznanie radšej ako rýdze zlato.

11 Lebo múdrosť je cennejšia než šperky, nevyrovnajú sa jej nijaké vytúžené veci.

12 Ja, múdrosť, bývam s rozvážnosťou a našla som schopnosť rozlišovať.

13 Mať bázeň pred Hospodinom znamená nenávidieť zlo. Neznášam pýchu, nadutosť, cestu zla a ústa, čo prekrúcajú.

14 Mám dobrú radu a úspech, ja som rozumnosť a mám silu.

15 S mojou pomocou králi kraľujú a kniežatá vydávajú správne ustanovenia.

16 S mojou pomocou vládnu vladári, vznešení a všetci spravodliví sudcovia.

17 Milujem tých, čo ma milujú. Tí, čo ma túžobne hľadajú, nachádzajú ma.

18 Pri mne nájdu bohatstvo a česť, trvalý blahobyt a spravodlivosť.

19 Moje plody sú lepšie než zlato, než rýdze zlato, a moja úroda je lepšia než číre striebro.

20 Chodím po ceste spravodlivosti, po chodníkoch práva,

21 aby som zadovážila majetok tým, čo ma milujú, a naplnila ich pokladnice.

22 Hospodin ma stvoril na začiatku svojho diela, pred svojimi dávnymi skutkami.

23 Od večnosti som ustanovená, od začiatku, prv ako povstala zem.

24 Ešte neboli priepastné hlbiny, zrodila som sa, keď ešte neboli pramene bohaté na vodu.

25 Predtým, ako boli umiestnené vrchy, prv ako kopce som sa zrodila,

26 kým neutvoril zem, priestranstvá a prvotný prach sveta.

27 Keď upevňoval nebesia, bola som tam, keď vymedzoval obzor nad hlbinami,

28 keď umiestňoval hore oblaky, keď mohutneli pramene hlbín,

29 keď moru vymedzoval jeho hranice, aby sa vody neprelievali cez brehy, keď vyznačoval základy zeme,

30 vtedy som stála verne po jeho boku. Deň čo deň som bola jeho potešením a hrávala som sa pred ním po celý čas,

31 hrala som sa vo svete, na jeho zemi a tešila som sa medzi ľuďmi.

32 Počúvajte ma teda, synovia! Blahoslavení sú, čo kráčajú po mojich cestách.

33 Počujte napomenutie, aby ste zmúdreli, nezanedbávajte ho!

34 Blahoslavený človek, čo ma počúva, keď bedlí deň čo deň pri mojich dverách a stráži pri verajach mojich brán!

35 Veď kto ma nájde, nájde život a získa priazeň Hospodina.

36 Kto však proti mne hreší, škodí sebe, všetci, čo ma nenávidia, milujú smrť.