Žalmy – Stránka 144

1 Dávidov. Nech je zvelebený Hospodin, moja skala, ktorý učí moje ruky bojovať, moje prsty viesť vojnu.

2 Moje milosrdenstvo a moja pevnosť, môj hrad a môj záchranca, môj štít, ktorým sa kryjem. On mi podmaňuje môj ľud.

3 Hospodin, čože je človek, že sa k nemu priznávaš; a syn človeka, že naňho myslíš?

4 Človek sa podobá vánku, jeho dni sú ako miznúci tieň.

5 Hospodin, nakloň nebesia a zostúp, dotkni sa vrchov, aby sa z nich dymilo!

6 Zasiahni bleskom a rozpráš ich, vystreľ šípy a zmäť ich!

7 Vystri ruku z výsosti, vytrhni ma a vysloboď z veľkých vôd, z rúk cudzincov,

8 ktorých ústa hovoria lož, ktorých pravica je zradná.

9 Bože, budem ti spievať novú pieseň, na desaťstrunovej harfe ti budem hrať.

10 Ty, ktorý pomáhaš kráľom, čo zachraňuješ svojho služobníka Dávida pred zhubným mečom,

11 zachráň ma a vytrhni ma z rúk cudzincov, ktorých ústa hovoria lož, ktorých pravica je zradná.

12 Kiež sú šťastní naši synovia vo svojej mladosti ako urastené štepy, naše dcéry ako stĺpy tesané podľa chrámového vzoru.

13 Naše sýpky nech sú plné, nech dávajú hojnosť všetkého. Našich oviec nech sú na tisíce, na desaťtisíce na našich pasienkoch,

14 náš dobytok nech je plodný. Nech nás nepostihne nešťastie ani odvlečenie, ani žalostný nárek na uliciach.

15 Blahoslavený ľud, ktorému sa takto vodí, blahoslavený ľud, ktorého Bohom je Hospodin!