Žalmy – Stránka 55

1 Zbormajstrovi pri hre na strunovom nástroji. Dávidov poučný žalm.

2 Počúvaj, Bože, moju modlitbu, neskrývaj sa pred mojou úpenlivou prosbou!

3 Pozorne ma vypočuj a odpovedz mi! Som znepokojený a vzdychám

4 pre krik nepriateľa a útlak bezbožníka. Vháňajú ma do nešťastia a napádajú ma v hneve.

5 Srdce sa mi zviera v hrudi, ovládli ma hrôzy smrti.

6 Strach a chvenie prišli na mňa. Premohla ma hrôza.

7 Povedal som si: Kiežby som mal krídla holubice! Odletel by som a býval inde.

8 Naozaj by som ďaleko zaletel a býval na púšti. — Sela —

9 Ponáhľal by som sa do bezpečia pred prudkým vetrom, pred víchricou.

10 Zmäť ich, Pane, jazyky im rozdeľ, lebo v meste vidím násilie a hádky.

11 Dňom i nocou ho obchádzajú po hradbách, uprostred neho je ničomnosť a utrpenie.

12 Skaza je v jeho strede. Z jeho ulíc nemizne útlak a klam.

13 Keby ma tupil nepriateľ, to by som zniesol. Keby sa nado mnou vypínal nenávistník, pred ním by som sa skryl.

14 Si to však ty, človek ako ja, môj druh a dôverný priateľ,

15 s ktorým ma spájalo milé priateľstvo. Spolu sme chodievali v jasavom sprievode do Božieho domu.

16 Nech ich stihne smrť! Zaživa nech zostúpia do ríše mŕtvych, lebo v ich príbytkoch i v nich je plno zloby!

17 No ja budem volať k Bohu a Hospodin ma zachráni.

18 Večer, ráno i napoludnie vzdychám a nariekam. On počuje môj hlas.

19 Vyslobodí ma z boja, aby som mal pokoj, hoci sú mnohí proti mne.

20 Boh ma vypočuje. Ten, čo tróni od večnosti, ich pokorí, — Sela — lebo zmeniť sa nechcú a Boha sa neboja.

21 Zaháňa sa rukou na pokojných ľudí, znesväcuje svoju zmluvu,

22 jeho ústa sú sladšie než maslo, no bojovné srdce má. Nad olej jemnejšie sú jeho slová, sú to však vytasené meče.

23 Zlož svoje starosti na Hospodina, on sa o teba postará. Nikdy nedopustí, aby sa spravodlivý sklátil.

24 Ty ich však, Bože, vrhneš do jamy záhuby. Krvilační a podvodní ľudia sa nedožijú ani polovice svojich dní. No ja dúfam v teba.