Verše Biblie

každý deň verš z Biblie do svojej schránky

Žalmy


78. kapitola

1 Ásafov poučný žalm. Ľud môj, počúvaj moje poučenie! Svoje ucho nakloň k slovám mojich úst.
2 Chcem hovoriť príslovia, vyrozprávať záhadné príbehy dávnych čias,
3 čo sme počuli a poznáme, o čom nám otcovia rozprávali.
4 Nezatajíme ich deťom, budúcemu pokoleniu rozpovieme slávne skutky Hospodina, jeho moc a divy, ktoré urobil.
5 Jákobovi určil ustanovenia, Izraelovi dal zákon a našim otcom prikázal, aby s ním zoznamovali svoje deti,
6 aby o ňom vedelo aj budúce pokolenie, deti, čo sa narodia. Tie budú o tom ďalej rozprávať svojim deťom,
7 aby dôverovali Bohu, nezabúdali na Božie skutky a zachovávali jeho prikázania,
8 aby neboli ako ich predkovia, pokolenie vzdorovité a neposlušné, pokolenie s nestálym srdcom, ktorého duch nebol verný Bohu.
9 Lukom vyzbrojení Efrajimovci zutekali v deň boja.
10 Nezachovávali zmluvu s Bohom a odmietali žiť podľa jeho zákona.
11 Zabudli na jeho skutky a na divy, ktoré im ukázal.
12 Pred ich otcami robil divy v egyptskej krajine na coánskom poli.
13 Rozdelil more a previedol ich, vodu postavil ako val.
14 Vo dne ich vodieval oblakom a svetlom ohňa v noci.
15 Rozštiepil skaly na púšti a hojne ich napájal ako z podzemného vodstva,
16 vyviedol riavy zo skaly a vody nechal tiecť prúdom.
17 No oni ďalej hrešili proti nemu, na púšti sa priečili Najvyššiemu.
18 V mysli pokúšali Boha, žiadali pokrm podľa svojich chúťok.
19 Reptali proti Bohu a hovorili: Môže Boh prestrieť stôl na púšti?
20 Skalu síce udrel tak, že tiekli vody a prúdili potoky, no môže dať aj chlieb a svojmu ľudu pripraviť aj mäso?
21 Počul to Hospodin a rozhneval sa; vzplanul oheň proti Jákobovi, hnev vyšľahol aj proti Izraelovi,
22 lebo nedôverovali Bohu, nedúfali v jeho pomoc.
23 Zhora rozkázal mračnám a uvoľnil otvory nebies;
24 mannu im zosielal ako dážď, aby sa najedli, dával im nebeské obilie.
25 Sýtiť sa smeli anjelským chlebom. Stravu im poslal do sýtosti.
26 Na nebi uvoľnil východný vietor a južný prihnal svojou mocou.
27 Spustil na nich spŕšku mäsa ako prach, okrídlené vtáctvo ako morský piesok.
28 Spustil ho doprostred tábora, okolo ich príbytkov.
29 Najedli, ba presýtili sa; doprial im, čo si žiadali.
30 Nestihli uspokojiť svoju žiadostivosť, jedlo mali ešte v ústach,
31 keď Boží hnev vzplanul proti nim, pozabíjal ich popredných mužov a pozrážal junač Izraela.
32 Napriek tomu ďalej hrešili a neverili jeho divom.
33 V márnosti teda ukončil ich dni a v predčasnom skone ich roky.
34 Kedykoľvek ich trestal smrťou, hľadali ho, opätovne vyhľadávali Boha;
35 rozpamätúvali sa, že Boh je im skalou, Boh, Najvyšší, je ich vykupiteľ.
36 Ústami ho však klamali, jazykom mu luhali,
37 ani svojím srdcom neboli pri ňom, nezostali verní jeho zmluve.
38 On však bol milosrdný, odpúšťal vinu, nedopustil záhubu, často odvracal svoj hnev, neprejavil všetku svoju prchkosť.
39 Pamätal, že sú telo, vietor, ktorý zaduje a nevracia sa.
40 Čo sa mu len navzpierali na púšti a natrápili ho na pustatine!
41 Znova pokúšali Boha, zarmucovali Svätého Izraela.
42 Nepripomínali si jeho mocnú ruku ani deň vyslobodenia z útlaku,
43 keď dával svoje znamenia v Egypte, keď konal divy na coánskom poli.
44 Ramená riek a toky premenil na krv, aby sa nemohli napiť.
45 Poslal na nich hmyz, aby ich štípal, žaby, aby im škodili.
46 Ich úrodu vydal napospas hmyzu a plody ich námahy kobylkám.
47 Ich vinič zbil krupobitím a sykomory ľadovcom.
48 Ich dobytok vydal krupobitiu a ich stáda bleskom.
49 Poslal na nich páľavu svojho hnevu, prudkého hnevu, prchkosti a súženia, húf poslov záhuby.
50 Uvoľnil cestu svojmu hnevu, ich duše neušetril pred smrťou, ich život vydal napospas morovej nákaze.
51 V Egypte pozabíjal všetko prvorodené, prvotiny plodnej sily v Chámových stanoch.
52 Svoj ľud však viedol ako ovce. Púšťou ich sprevádzal ako stádo,
53 bezpečne ich vodil, nemuseli sa báť, no ich nepriateľov pohltilo more.
54 Priviedol ich k svojmu svätému územiu, k vrchu, čo získala jeho pravica.
55 Vyhnal národy spred nich, meračským lanom im rozdelil dedičnú krajinu a v stanoch pohanov ubytoval izraelské kmene.
56 Pokúšali však Boha, Najvyššieho, vzdorovali mu a nedbali na jeho ustanovenia.
57 Odklonili sa a spreneverili ako ich otcovia, zlyhali ako nespoľahlivý luk.
58 Urážali ho na obetných výšinách a modlami ho podnecovali do žiarlivosti.
59 Boh to počul, rozhneval sa a úplne zavrhol Izrael.
60 Opovrhol príbytkom v Šíle, stanom, v ktorom prebýval medzi ľuďmi.
61 Svoju moc vydal do zajatia a svoju okrasu do rúk protivníka.
62 Svoj ľud vydal meču a zanevrel na svoje dedičstvo.
63 Ich mládencov strávil oheň, ich pannám nespievali svadobné piesne,
64 ich kňazi padli mečom a ich vdovy neplakali.
65 Pán však precitol ako zo spánku, ako hrdina rozjarený vínom.
66 Odrazil svojich protivníkov a vystavil ich večnej potupe.
67 Zavrhol Jozefov stan ani Efrajimov kmeň si nevyvolil,
68 no vyvolil si kmeň Júdov, vrch Sion, ktorý miloval.
69 Postavil svätyňu pevne ako nebesia, ako zem, ktorú založil naveky.
70 Vyvolil si Dávida, svojho sluhu, vzal ho od košiarov,
71 odviedol ho od dojných oviec, aby pásol Jákoba, jeho ľud, a Izrael, jeho dedičstvo.
72 Pásol ich s bezúhonným srdcom, skúsenou rukou ich vodil.
Slovenský ekumenický preklad, nešíriť bez povolenia.
Slovak ecumenical translation, do not distribute
© 2008 www.biblickaspolocnost.sk