10. kapitola
1 Videl som zostupovať z neba iného mocného anjela, zahaleného do oblaku. Na hlave mal dúhu, jeho tvár bola sťa slnko a nohy ako ohnivé stĺpy.
4 Keď prehovorilo sedem hromov, chcel som písať, ale počul som z neba hlas, ktorý hovoril: Zapečať, čo hovorilo sedem hromov, a nepíš to!
6 a prisahal na toho, ktorý žije na veky vekov, ktorý stvoril nebo i to, čo je v ňom, aj zem, i to, čo je na nej, aj more, i to, čo je v ňom: Času viac už nebude,
7 lebo v dňoch hlasu siedmeho anjela, keď zatrúbi, sa zavŕši tajomstvo Boha, ktoré dal ako radostnú zvesť svojim sluhom prorokom.
8 Tu hlas, ktorý som počul z neba, znova ku mne prehovoril a povedal: Choď, vezmi otvorenú knihu z ruky anjela, čo stojí na mori a na zemi.
9 Pristúpil som k anjelovi a povedal som mu, aby mi tú knižku dal. Odpovedal mi: Vezmi a zjedz ju; v žalúdku ti zhorkne, ale v ústach bude sladká ako med.