7. kapitola
1 Potom som videl štyroch anjelov, ako stoja na štyroch uhloch zeme a ako pevne držia štyri vetry zeme, aby nevial vietor ani na zem, ani na more, ani na nijaký strom.
2 A videl som iného anjela, ktorý vystupoval od východu slnka a mal pečať živého Boha. Mohutným hlasom zavolal na štyroch anjelov, ktorí dostali moc škodiť zemi a moru:
5 Z Júdovho kmeňa dvanásťtisíc označených, z Rúbenovho kmeňa dvanásťtisíc, z Gádovho kmeňa dvanásťtisíc,
8 zo Zebúlunovho kmeňa dvanásťtisíc, z Jozefovho kmeňa dvanásťtisíc, z Benjamínovho kmeňa dvanásťtisíc označených.
9 Po tomto som pozeral a uvidel som veľký zástup, ktorý nikto nemohol spočítať; z každého národa, kmeňa, ľudu a jazyka stáli pred trónom a pred Baránkom. Oblečení boli do bieleho rúcha, v rukách mali palmové ratolesti
11 A všetci anjeli stáli okolo trónu, okolo starších a štyroch bytostí, a padli na tvár pred trónom, klaňali sa Bohu
12 a hovorili: Amen. Dobrorečenie a sláva, múdrosť a vzdávanie vďaky, česť, moc a sila nášmu Bohu na veky vekov. Amen.
13 A jeden zo starších prehovoril a povedal mi: Kto sú títo oblečení do bieleho rúcha a odkiaľ prišli?
14 Odpovedal som: Pane môj, ty to vieš! Nato mi on povedal: To sú tí, čo prichádzajú z veľkého súženia, oprali si rúcha a vybielili ich v Baránkovej krvi.
15 Preto sú pred Božím trónom a dňom i nocou mu slúžia v jeho chráme; a ten, čo sedí na tróne, rozprestrie nad nimi svoj stan.