3. kapitola
4 Vôbec nie. Nech sa ukáže, že Boh je pravdivý a každý človek luhár, ako je napísané: Aby si bol uznaný za spravodlivého vo svojich slovácha aby si zvíťazil, keď ťa súdia.
5 Ak však naša nespravodlivosť dáva vyniknúť Božej spravodlivosti, čo na to povedať? Či Boh nie je nespravodlivý, keď nás stíha hnevom? Toto hovorím podľa ľudského zmýšľania.
7 Ale ak sa na mojej lži ukazuje, že Božia pravda je omnoho väčšia — čo Bohu slúži na slávu —, prečo som ešte aj ja súdený ako hriešnik?
8 Či je to vari tak, ako nás ohovárajú a ako podľa niektorých vraj my hovoríme: Robme zle, aby vzišlo dobro? Ich odsúdenie je spravodlivé.
9 Čo teda? Máme azda nejakú prednosť? Vôbec nie. Veď práve sme obvinili Židov aj Grékov, že všetci sú pod hriechom,
12 Všetci sa odklonili, napospol sa stali neužitočnými.Niet nikoho, kto by robil dobro,niet ani jedného.
19 Vieme však, že to, čo hovorí zákon, hovorí tým, čo sú pod zákonom, aby umĺkli všetky ústa a aby celý svet bol vinný pred Bohom.
20 Pretože zo skutkov zákona nebude pred ním ospravedlnený nijaký človek. Veď zo zákona pochádza poznanie hriechu.
25 Boh ho ustanovil za prostriedok zmierenia prostredníctvom jeho krvi pre tých, čo veria. Tak Boh preukázal svoju spravodlivosť cez odpustenie hriechov,